Zákaz konkurencie v pracovnom práve

Home/Pracovné právo/Zákaz konkurencie v pracovnom práve

zakaz-konkurencieUstanovenia Zákonníka práce majú kogentnú povahu, z čoho vyplýva, že účastníci pracovnoprávnych vzťahov môžu uzavrieť len takú zmluvu, ktorú ako zmluvný typ pozná, resp. predpokladá, Zákonník práce (tzv. „numerus clausus”) a pri úprave ich vzájomných práv a povinností môžu použiť len také inštitúty, ktoré výslovne Zákonník práce povoľuje.
Publikované v: GoodWill, apríl 2010

V praxi sa často stáva, že zamestnávatelia zabúdajú na kogentnú povahu pracovnoprávnej úpravy a na pracovnoprávne vzťahy aplikujú inštitúty obchodného práva alebo si inštitúty pracovného práva „upravia” tak, aby vyhovovali ich požiadavkám.
Jedným z takýchto často zneužívaných inštitútov je zákaz konkurencie, ktorý zamestnávatelia často „kopírujú” z ustanovení Obchodného zákonníka.
Obchodný zákonník zakotvuje zákaz konkurencie napríklad u štatutárnych orgánov pri jednotlivých obchodných spoločnostiach, ale predovšetkým v ustanovení § 672a, v zmysle ktorého „sa v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného”.

Zákonník práce takúto formu zákazu konkurencie nepozná, navyše, najmä z dôvodu ochrannej funkcie pracovného práva, v ustanovení § 17 zakotvuje osobitný dôvod neplatnosti právneho úkonu, ktorým je vzdanie sa práv zamestnancom, ktoré ešte len v budúcnosti vzniknú.

Právo, ktorého by sa zamestnanec pri podpise pracovnej zmluvy s konkurenčnou doložkou v tomto znení vopred vzdal, je právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, garantované Ústavou Slovenskej republiky. Ak by napriek uvedenému zamestnanec podpísal pracovnú zmluvu, v ktorej sa zaviaže, že po skončení pracovného pomeru nebude určitú dobu vykonávať konkurenčnú činnosť na vlastný alebo cudzí účet, v prípade porušenia tohto záväzku by zamestnávateľ nemohol uplatniť žiadnu sankciu ani požadovať náhradu škody, pretože také ustanovenie pracovnej zmluvy bude neplatné pre rozpor so zákonom.

Naproti tomu obmedzenie vedľajších konkurenčných aktivít zamestnanca počas trvania pracovného pomeru je priamo zakotvené Zákonníkom práce v ustanovení § 83 ods. 1, podľa ktorého zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Zamestnanec je teda povinný si vopred vyžiadať písomný súhlas od zamestnávateľa ak bude popri pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa.

Túto ďalšiu zárobkovú činnosť môže zamestnanec vykonávať na základe pracovnej zmluvy, dohody o výkone práce mimo pracovného pomeru alebo tiež na základe živnostenského oprávnenia. Majetková účasť zamestnanca v inej právnickej osobe sa ešte nepovažuje za zárobkovú činnosť, ak zamestnanec nevyužíva svoje poznatky, skúsenosti a vedomosti v prospech obchodnej spoločnosti a nepodieľa sa na zabezpečovaní jej podnikania. Za porušenie povinnosti zo strany zamestnanca nepôjde ani v tom prípade, ak vyková vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu a umeleckú činnosť.

Ak by zamestnanec nerešpektoval uvedenú zákonnú povinnosť, zamestnávateľ môže uplatniť výpoveď alebo dokonca okamžité skončenie pracovného pomeru.

Stiahnite si PDF:

konkurencia_pracovnom_prave

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická

Viac informácií:
Kto vám radí?
Opýtajte sa