Category : Pozemkové právo

Home/Archive by Category "Pozemkové právo"

Novela katastrálneho zákona

bystrOtázka čitateľa:

V médiách som zachytil, že od septembra má byť konanie vo veci katastra lacnejšie a rýchlejšie. Mohli by ste uviesť, o aké zmeny ide?

Odpoveď:

Dňa 1. septembra 2009 nadobudne účinnosť zákon č. 304/2009 Z.z. zo dňa 24. júna 2009, ktorý novelizoval aj katastrálny zákon č. 162/1995 Z.z. (KZ) v platnom znení.

Cieľ novely

Cieľom novely je vytvoriť možnosť vybrať si bezpečný, jednoduchý, rýchly prevod nehnuteľnosti cez poisteného právnika, vrátane elektronického podania pri zachovaní vkladového systému cez existujúce katastrálne úrady. Novela ponúka návratnosť finančných prostriedkov cez inštitút náhrady škody, ak k pochybeniu došlo práve zo strany notára alebo advokáta. Ministerstvo spravodlivosti SR sleduje novelou budovanie vkladového systému tak, aby predstavoval účinnejší filter vadných zmlúv.

Možnosť elektronickej komunikácie otvára cestu na efektívny proces zavŕšenia vecno-právnych účinkov zmlúv. Notári aj advokáti sú vybavení zaručeným elektronickým podpisom a prevody nehnuteľností možno po schválení elektronizácie očakávať aj na počkanie.

Novela KZ zavádza elektronickú formu katastrálneho konania. To podstatne urýchľuje operáciu prijatia návrhu na vklad a zápisu vkladu práva do listu vlastníctva, eliminuje možnú chybovosť pri zápise údajov. Z dôvodu zjednodušenia podania návrhu na vklad sa upravujú jeho náležitosti. Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

Novela KZ sa nedotýka autoritatívneho zásahu správy katastra vo vzťahu k vadnej zmluve. Určitým odbremenením je stav, keď je zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. V týchto prípadoch je notár/advokát zodpovedný za posudzovanie civilistických prvkov súkromnoprávnej povahy. Novela reaguje na najväčšie nečestnosti pri prevodoch nehnuteľností spôsobované podvodmi pri plnomocenstvách na uzavretie zmluvy. Poisteným právnikom, registrovaným v komorovom systéme, prináleží posudzovať súkromnoprávne inštitúty (zmluva, omyl, tieseň, dobré mravy, interpretačné pravidlo, odstúpenie od zmluvy, absolútna a relatívna neplatnosť atď.). Je tu preto možné skrátenie lehoty na povolenie vkladu na 20 dní.

Cieľom novely je dosiahnuť komplexnú ochranu účastníkov prevodu v prípade notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom, nakoľko prax potvrdzuje, že podvody nesúvisia len so zneužívaním osoby prevodcu ale aj osoby nadobúdateľa. Rozvoj elektronickej komunikácie verejnej správy s občanmi zákonodarca podnietil poplatkovými úľavami: napr. správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podaný elektronicky bude v sume 33 € namiesto 66 €, pri zrýchlenom vklade do 15 dní podanom elektronicky v sume 130 € namiesto 265,50 €. Správny orgán vyberie poplatok znížený o 15 €, ak účastník konania o vklade podal oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe tlačiva.

Judr. Juraj Bystrický
Právne centrum, s.r.o.Viac informácií:
Daňové priznanie pre právnické osoby (publikovaný článok)
Opýtajte sa

Konkurenčná doložka po novom

Môžem podnikať s rovnakým predmetom činnosti ako môj zamestnávateľ podľa nového Zákonníka práce ?

p1Podľa Zákonníka práce účinného do 31.08.2011 mohol zamestnanec popri svojom zamestnaní v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom. Za inú zárobkovú činnosť sa považoval nielen pracovnoprávny vzťah, ale aj podnikanie. Takto vymedzený predmet konkurenčnej činnosti zamestnanca nebol veľmi „šťastne“ definovaný, nakoľko zo strany zamestnanca mohlo veľmi ľahko dôjsť k jeho obchádzaniu činnosťou, ktorá síce bola konkurenčná, ale nebola úplne totožná s predmetom činnosti zamestnávateľa. V praxi často dochádzalo aj k uzatváraniu konkurenčných doložiek pre čas po skončení pracovného pomeru, čo nebolo vynútiteľné súdnou mocou. Takýto záväzok zamestnanca „do budúcnosti“ sa považoval za neplatný pre rozpor s ustanovením § 17 ods. 1 Zákonníka práce, pretože sa ním zamestnanec vopred vzdával svojho práva na prácu a výkon zárobkovej činnosti.

Novela Zákonníka práce spresnila inštitút konkurenčných doložiek, ktoré sa veľmi často a nesprávne aplikujú v pracovnoprávnych vzťahoch a zaviedla jeho využitie aj pre čas po skončení pracovného pomeru.
Z dôvodu garantovania ústavného práva na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti zamestnanca, ako aj ochrany práva zamestnávateľa, bol spresnený zákaz zárobkovej činnosti zamestnanca, ktorá má voči činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Z uvedeného je zrejmé, že konkurenčná činnosť zamestnanca už nie je viazaná na zhodný alebo podobný charakter, a rovnako ako predtým nezáleží na tom, či sa jedná o podnikateľskú činnosť alebo pracovnoprávny vzťah, stačí ak je vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčná. V záujme predchádzania budúcim konfliktom by mal preto zamestnávateľ v kolektívnej zmluve, pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise presne vymedziť, ktorá činnosť by mala vo vzťahu k jeho činnosti konkurenčný charakter. To znamená, že sa spresní okruh činností, ktoré zamestnanec nesmie vykonávať pre iný subjekt, aby tak nekonkuroval svojej firme.Zákonníka práce ?

Ak zamestnanec chce popri pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať konkurenčnú činnosť, musí mu to oznámiť vopred a bez zbytočného odkladu. Následne má zamestnávateľ právo v lehote desať pracovných dní od oznámenia požadovať, aby sa zamestnanec zdržal výkonu tejto zárobkovej činnosti, pričom zamestnanec je povinný žiadosti zamestnávateľa vyhovieť bez zbytočného odkladu.

Nový Zákonník práce umožňuje účastníkom pracovného pomeru dohodnúť sa, aby sa zamestnanec aj po skončení pracovného pomeru, najviac však na jeden rok, zdržal zárobkovej činnosti, ktorá by mala voči bývalému zamestnávateľovi konkurenčný charakter.

Táto dohoda ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia predmetného záväzku, a súčasne na druhej strane umožňuje zaviesť primeranú peňažnú náhradu, ktorú bude zamestnanec povinný zaplatiť, ak dohodnutý záväzok poruší.

Účelom tohto opatrenia je dať zamestnávateľovi možnosť, aby po istý čas mohol zamedziť úniku dôležitých informácií, využitia alebo zneužitia tzv. „know how” jeho spoločnosti zo strany odchádzajúceho zamestnanca.

Zákonník práce zakotvuje obom stranám právo dohodnutý záväzok zrušiť, a to písomným odstúpením zo strany zamestnávateľa počas trvania pracovného pomeru alebo písomnou výpoveďou zo strany zamestnanca, ak mu zamestnávateľ nevyplatí peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti.

Podľa zákona musí byť konkurenčná doložka pre čas po skončení pracovného pomeru súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatná.

JUDr. Katarína Bystrická
Právne centrum s.r.o.