Category : Obchodné právo

Home/Archive by Category "Obchodné právo"

Vymáhanie pohľadávok

rozhodcovske_konanieOtázka čitateľa: Som riaditeľom spoločnosti, ktorá sa zameriava predovšetkým na sprostredkovateľskú činnosť. Následky svetovej krízy sa dotkli aj nás a s pribúdajúcim časom nám rastie počet klientov, ktorí nie sú schopní uhradiť splatné faktúry, pričom sa vyhovárajú na to, že aj im dlžia mnohé spoločnosti a kým nebudú zaplatené faktúry, ktoré vystavili oni, nebudú môcť zaplatiť ani naše faktúry. Ako má postupovať ďalej, mám byť ohľaduplný a čakať alebo sa mám „s klapkami na očiach” domáhať úhrady mojich faktúr a nebrať ohľadom na finančnú krízu či krátkodobú platobnú neschopnosť klientov?

Odpoveď: Obchodný zákonník rozumie pod pojmom podnikanie sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Každý podnikateľ, ktorý sa pustí do ďalšie obchodu a stane sa účastníkom obchodnoprávneho vzťahu na strane veriteľa, dostáva sa do rizika, že mu dlžník nebude môcť splniť splatný záväzok. Napriek tomu, že v obchodných záväzkových vzťahoch by mali platiť zásady ako napríklad zásada poctivého obchodného styku, zásada pacta sund servanda, zásada dodržiavania obchodných zvyklostí …., často sa stáva, že uplynie lehota splatnosti a splatný záväzok nie stále splnený…

V nasledovných riadkoch by sme vymedzili pár základných rád ako tejto situácii predísť, resp. ak sa už do takej situácie podnikateľ dostal, ako ju vyriešiť s čo najvyšším uspokojením veriteľa a s čo najmenšími stratami dlžníka.

  1. Prevencia: Podnikateľ by mal uzatvárať obchody s osobami, u ktorých sú predpoklady, že svoje záväzky splnia.
    Táto rada sa na prvý pohľad zdá byť idealistická a prakticky nerealizovateľná, pretože je ťažké predpokladať do budúcnosti či bude Váš partner platobne schopný aj o pol roka, ale ak máte negatívne skúsenosti s určitým obchodným partnerom, ktorý Vám už v minulosti nebol schopný alebo ochotný zaplatiť za poskytnuté služby, neriskujte jeho opätovnú aj keď krátkodobú insolvenciu znova. Prípadne si pre tento nový prípad dohodnite prísnejšie platobné podmienky (napr. kratšia doba splatnosti faktúr), viac zabezpečovacích prostriedkov (napr. zmenka, zmluvná pokuta, ručenie) alebo prísnejšie sankcie za nedodržanie zmluvných podmienok (úroky z omeškania, zmluvná pokuta, odstúpenie od zmluvy).
  2. Komunikujte navzájom. Manifestujte svoj záujem na zmierlivom usporiadaní celej záležitosti…
    Akonáhle pri kontrole účtovnej evidencie zistíte, že na svojom účte neevidujete úhradu splatnej faktúry, kontaktujte dlžníka, zašlite mu upomienku, vyzvite ho na oznámenie dôvodov omeškania a poskytnite mu dodatočnú lehotu na dobrovoľne splnenie dlhu. Doručenie tejto výzvy dlžníkovi bude treba v prípade súdneho sporu preukázať relevantným dôkazom (napr. potvrdením prijatia emailovej pošty, doručenkou do vlastných rúk). Pri peňažných záväzkoch si môžete dohodnúť splátkový kalendár s presne určenými podmienkami splnenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok a následným súdnym vymáhaním istiny dlhu spolu s príslušenstvom. V splátkovom kalendári môžete dohodnúť prísnejšie sankcie nedodržania jednotlivých splátok: úrok z omeškania, zmluvná pokuta… To isté platí aj pre dlžníkov. Ak nemáte dostatok financií a dostanete sa do omeškania, sami kontaktujte svojich veriteľov a snažte sa dohodnúť na možnosti uzavrieť splátkový kalendár…
  3. Ak to nejde po dobrom…, domáhajte sa svojho nároku súdnou cestou.
    Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V rámci skráteného súdneho konania môže súd v zmysle ustanovenia § 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených navrhovateľom. Ak sa v návrhu uplatňuje právo na plnenie inej povinnosti než zaplatenie peňažnej sumy, súd môže vydať rozkaz na plnenie podľa § 174b Občianskeho súdneho poriadku. Skrátené súdne konanie prináša viacero výhod oproti klasickému súdnemu konaniu na prvostuňovom súde, ako napr. rýchlosť, úspornosť, hospodárnosť, písomnosť, formálnosť konania.
  4. Nútený výkon rozhodnutia, ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné rozhodnutie súdu
    Ak súd právoplatne rozhodol, priznal Vám uplatnený nárok a odporca napriek tomu svoj dlh dobrovoľne nesplnil, môžete sa domáhať núteného výkonu rozhodnutia v rámci exekučného konania.
  5. Inštitúty, na ktoré si podnikateľ musí dať pozor !!!
    Podnikatelia, nezabudnite, že s pohľadávkou je spojené kvalifikované plynutie času, ktoré má za následok, že uplynutím premlčacej doby vymáhateľnosť pohľadávky zaniká. Pohľadávky vzniknuté z obchodnoprávnych vzťahov sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej dobe. Počas plynutia tejto doby je potrebné domáhať sa úhrady vzniknutej pohľadávky. Druhým významných inštitútom, ktorý môže zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa je konkurz dlžníka = úpadcu, o ktorom sa veriteľ nedozvedel. Ak si veriteľ neprihlási svoju pohľadávku do konkurzu spôsobom stanoveným zákonom, je tu reálne riziko, že po skončením konkurzu dlžník nebude mať žiaden majetok, príp. dlžník úplne zanikne a pohľadávka veriteľa ostane neuspokojená. Aby tomuto následku veriteľ = podnikateľ predišiel, priebežne by mal sledovať uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu na majetok je dlžníka, zverejnené v Obchodnom vestníku, aby nezmeškal lehotu na prihlásenie svojej pohľadávky do konkurzu. (obdobný postup je aj pri povolení reštrukturalizácie dlžníka, pričom potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom právo vymáhať nároky voči dlžníkovi zaniká.)

S peňažnými pohľadávkami súvisia aj ďalšie inštitúty, ako napr. započítanie pohľadávok, postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu…

Na záver, aby sme zhrnuli odpoveď na otázku čitateľa, veriteľ má právo požadovať plnenie od dlžníka, ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu. Vyššie uvedeným následkom nedodržania záväzku zo strany dlžníka je potrebné v obchodnoprávnych vzťahoch predchádzať. Ak sa stane, že dlžník opomenie uhradiť splatnú faktúru, je namieste pokúsiť sa záležitosť vyriešiť zmierlivo, pretože súdne konanie je omnoho časovo aj finančne náročnejšie.

Premena vkladu na euro

Premena vkladu spoločníkov do základného imania spoločnosti na menu euro

premena_vkladuvOtázka čitateľa: Som spoločníkom a konateľom v s.r.o.. Základné imanie a výška môjho vkladu je stále vedená v slovenských korunách. Dokedy mám čas spraviť premenu na eura a ako je spoplatnená?Prechod slovenskej meny na menu euro so sebou priniesol aj povinnosť uskutočnenia premeny vkladu spoločníkov do základného imania spoločnosti a premenu menovitej hodnoty základného imania na euro.

Štatutárny orgán spoločnosti je povinný tieto premeny vykonať najneskôr 31. decembra 2009 a podať návrh na zápis do obchodného registra. Návrh na zápis premeny je potrebné podať do 30 dní od prijatia rozhodnutia štatutárneho orgánu. Pri rozhodovaní štatutárneho orgánu o premene nesmie zaokrúhlením hodnoty vkladov po prepočítaní konverzným kurzom (1 € = 30,1260 Sk) prísť k zmene vzájomného pomeru veľkostí jednotlivých podielov spoločníkov. To znamená, že ak pri dvoch spoločníkoch spoločnosti bola výška vkladu každého z nich v pomere k celému základnému imaniu rovnaká, musí taká zostať aj po premene.

Takisto musia byť dodržané podmienky zaokrúhľovania menovitých hodnôt vkladov. Zákon pripúšťa dva spôsoby zaokrúhlenia, a to zaokrúhlenie vkladov smerom nahor – pričom je možné vklad zaokrúhliť smerom nahor až na celé eurá (peňažné prostriedky potrebné na hradenie rozdielu, ktorý takto vznikne, môže podnikateľ použiť z prostriedkov z nerozdeleného zisku predchádzajúcich účtovných období alebo z iných vlastných zdrojov), resp. zaokrúhlenie vkladov smerom nadol – najmenej na dve desatinné miesta, najviac na šesť desatinných miest (peňažné prostriedky, ktoré zvýšia v dôsledku rozdielu zo zaokrúhlenia je podnikateľ povinný odviesť do rezervného fondu alebo nedeliteľného fondu, pričom tento rozdiel nepatrí medzi výnosy ani príjmy dosiahnuté z podnikateľskej činnosti alebo z nakladania s majetkom). Rozhodnutie štatutárneho orgánu musí mať písomnú formu a podpisy na ňom musia byť úradne osvedčené. Štatutárny orgán je taktiež oprávnený rozhodnúť aj o príslušnej zmene stanov, spoločenskej zmluvy, a to v rozsahu potrebnom na premenu menovitých hodnôt na eurá. Spolu s premenou menovitých hodnôt vkladov a základného imania je možné uskutočniť aj iné zmeny v spoločnosti – zmena sídla, stanov a pod.

Ak sa prijímajú aj ďalšie zmeny, musí rozhodovať valné zhromaždenia spoločníkov, resp. akcionárov spoločnosti. Konanie o návrhu na zápis premeny menovitých hodnôt vkladov a základného imania do obchodného registra je počas roku 2009 oslobodené od poplatkovej povinnosti. To však neplatí, ak sa prijímajú aj iné zmeny v spoločnosti (súdny poplatok vo výške 66,- Eur).

Je nevyhnutné upozorniť čitateľa, že pokiaľ premena vkladov a základného imania spoločnosti nie je vykonaná, registrový súd nevykoná zápis inej zmeny spoločnosti. V praxi to znamená, že nie je možné vykonať žiadnu zmenu v spoločnosti (zmena obchodného mena, zmena sídla, zmena v osobe spoločníka, štatutárneho orgánu atď.), pokiaľ nie je vykonaná premena menovitej hodnoty vkladov do základného imania a menovitej hodnoty základného imania spoločnosti na menu EURO, resp. najneskôr pri podaní návrhu na zápis inej zmeny spoločnosti musí podať štatutárny orgán aj návrh na zápis premeny.

V prípade podania len návrhu na zápis premeny menovitých hodnôt vkladov do základného imania a základného imania, nemá registrový súd ustanovenú zákonnú lehotuna vykonanie zápisu. V prípade viacerých zmien v spoločnosti, musí registrový súd vykonať zápis v lehote 5-tich pracovných dní od doručenia návrhu, konanie o takomto návrhu je však spoplatnené súdnym poplatkom vo výške 66,- €.

Je dôležité si odsledovať splnenie tejto povinnosti, pretože po prvom januári 2010 bude možné vykonať premenu už len prostredníctvom zmenového formulára, individuálne určeného pre jednotlivé obchodné spoločnosti. Konanie o tomto návrhu bude spoplatnené.

Ak má podnikateľ vykonať len premenu menovitých hodnôt bez inej zmeny v spoločnosti, je možné ju vykonať cez Formulár č. 30 z webovej stránky Obchodného registra.

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická

Novela obchodného zákonníka

Novela obchodného zákonníka – zákon č. 487/2009 Z.z.

novelaOZOtázka čitateľa: V rádiu som zachytil informáciu, že bola prijatá novela Obchodného zákonníka. Nakoľko som spoločníkom a konateľom viacerých s.r.o. a akcionárom a.s., zaujíma ma, či sa zmeny dotkli aj obchodných spoločností. Mohli by ste prosím uviesť, čoho sa predmetná novela týka a od kedy platí?

Odpoveď: Dňa 28.10.2009 schválila NR SR vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len ako „Obchodný zákonník”). Zákon bol vydaný v Zbierke zákonov dňa 28.11.2009 pod č. 487/2009, v čiastke č. 171/2009 a nadobudol účinnosť dňa 1.12.2009.Zákon odstraňuje niektoré aplikačné nedostatky a nekonzistentnú úpravu niektorých osobitných právnych predpisov s úpravou Obchodného zákonníka a najmä implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11.7.2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (U. v. EÚ L 184/17, 14.7.2007) (v ďalšom texte len ako „smernica”).

Najpodstatnejšie zmeny, ktoré zákon priniesol:

  • upravil nový spôsob uverejňovania oznámenia o konaní valného zhromaždenia a výsledkov hlasovania na VZ (na internetovej stránke spoločnosti) a základné požiadavky na umožnenie účasti a hlasovania akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov (využitie zaručeného elektronického podpisu s časovou pečiatkou)
  • zaviedol novú možnosť hlasovania akcionárov, a to ešte pred konaním valného zhromaždenia prostredníctvom zasielania hlasovacích lístkov poštovými službami (tzv. korešpondenčné hlasovanie)
  • zaviedol niekoľko odchýlok od súčasnej všeobecnej úpravy účasti na valnom zhromaždení v zastúpení na základe písomného splnomocnenia a osobitné ustanovenia k valnému zhromaždeniu verejnej akciovej spoločnosti
  • odstránil existujúce prekážky v cezhraničnom investovaní, najmä tie, ktoré sa spájajú s cezhraničným uplatňovaním práv akcionárov

Zákon zmenil a doplnil aj ďalšie právne predpisy: Občiansky súdny poriadok, zákon o cenných papieroch a investičných službách, zákon o burze cenných papierov, zákon o obchodnom registri a zákon o európskej spoločnosti.

Podľa prechodných ustanovení zákona sa na priebeh valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané pred 1.12.2009 a na práva a povinnosti akcionára verejnej akciovej spoločnosti, predstavenstva verejnej akciovej spoločnosti a dozornej rady verejnej akciovej spoločnosti pri konaní valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané pred 1.12.2009, použijú ustanovenia predpisov účinných do 30.11.2009. Verejná akciová spoločnosť je povinná prispôsobiť svoje stanovy úprave tohto zákona najneskôr do 1.5.2010.

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická Kubovčáková – konateľ

Zdroje:
text zákona č. 487/2009 Z.z.
dôvodová správa (všeobecná časť) k návrhu zákona

Viac informácií:
Nové pravidlá v registracii DPH
Obchodné meno
Úroky z omeškania
Zmeny v živnostenskom podnikaní
Opýtajte sa

Daňové priznanie pre právnické osoby

do_poOtázka čitateľa:
Aké sú zmeny v registračnej povinnosti
daňovníka pri prenájme nehnuteľností v roku 2010?

Publikované v: GoodWill, marec 2010

Odpoveď:
Príjem z prenájmu nehnuteľností sa postupom času stal výrazným zdrojom príjmov občanov, čím na druhej strane vzrástol aj počet povinností prenajímateľov voči štátu, resp. daňovému úradu.

Prvá výrazná zmena, týkajúca sa prenájmu nehnuteľností a povinností z toho vyplývajúcich, nastala v roku 2007, keď novelou zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len ako „zákon o správe daní a poplatkov”), účinnou od 01.09.2007, bola zavedená registračná a oznamovacia povinnosť prenajímateľov nehnuteľností. S účinnosťou od 01.10.2007 boli ďalšou novelou uvedeného zákona z pojmu nehnuteľností vylúčené pozemky, čím prenájom nehnuteľností bol presnejšie špecifikovaný ako prenájom bytov a nebytových priestorov, alebo nehnuteľností okrem pozemkov.

Podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2010 má registračnú, resp oznamovaciu povinnosť každý, kto na území SR prenajíma „byt alebo nebytový priestor alebo ich časti, alebo nehnuteľnosť alebo jej časť okrem pozemku”.

Podľa časového sledu jednotlivých zmien vo vývoji právnej úpravy prenájmu nehnuteľností z pohľadu povinností daňovníka možno vidieť postupné sprísnenie povinností voči daňovému úradu a presné konkretizovanie predmetu nájmu.

Podľa súčasnej právnej úpravy má prenajímateľ bytu, nebytového priestoru alebo ich časti nasledovné povinnosti voči daňovému úradu:

  1. ak fyzická osoba už je registrovaná na daňovom úrade a začne v roku 2010 prenajímať hoci aj jednu izbu v byte, nemusí sa registrovať nanovo, ale stačí ak oznámi túto skutočnosť daňovému úradu do 30 dní od mesiaca, v ktorom začala prenajímať. (Rozhodujúci je okamih začatia nájmu, nie skutočného poberania nájomného.)
  2. ak fyzická osoba, ktorá je registrovaná na daňovom úrade, nehnuteľnosť alebo jej časť už prenajímala pred 01.01.2010, je povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu do 28. februára 2010.
  3. ak fyzická osoba nie je daňovom úrade registrovaná (tzn. nepodnikateľ) a začne v roku 2010 prenajímať nehnuteľnosť alebo jej časť, je povinná sa do 30 dní, od mesiaca, v ktorom začala prenajímať, registrovať na daňovom úrade.
  4. ak fyzická osoba, zatiaľ na daňovom úrade neregistrovaná, už prenajímala nehnuteľnosť alebo jej časť pred 01.01.2010, je povinná sa registrovať na daňovom úrade do 28. februára 2010.

Miestna príslušnosť daňového úradu sa spravuje trvalým pobytom prenajímateľa bez ohľadu na miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. To znamená, že aj máte trvalý pobyt nahlásený v obci Bratislava a prenajímate byt v Žiline, registrovať sa budete na príslušnom daňovom úrade v Bratislave.

Ak začnete prenajímať ďalšiu nehnuteľnosť, nie je potrebné, aby ste sa na daňovom úrade registrovali opätovne, dokonca nemusíte túto skutočnosť daňovému úradu ani oznamovať.
Ak prenajímate nehnuteľnosť len príležitostne, registračná povinnosť sa na vás nevzťahuje z dôvodu prenájmu nehnuteľností, ale z dôvodu získania príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, pretože poskytovanie ubytovania sa považuje za živnosť .

Na záver by som odporúčala všetkým fyzickým osobám, ktoré sa rozhodli prenajať hoci aj jednu izbu v byte alebo dome, splniť si svoju registračnú, resp. oznamovaciu povinnosť, pretože v opačnom prípade Vám správca dane môže uložiť pokutu v sume od 66,38 eura do 3 319,39 eura.

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická – konateľ

Viac informácií:
Opýtajte sa

Zrušenie a vyporiadanie BZP

Zrušenie a vyporiadanie bezpodielového vlastníctva

vyporiadanie-bezpodieloveho-vlastnictvaOtázka čitateľa:
V minulosti som zdedil nehnuteľnosť – pozemok nachádzajúci sa v blízkosti zastavaného územia obce. Na pozemku bude v budúcnosti možné stavať. Chcel by som tam postaviť administratívnu budovu a zriadiť tam sídlo svojej spoločnosti. Z výpisu z listu vlastníctva som však zistil, že pozemok nie je v mojom výlučnom vlastníctve. Ďalší spoluvlastník mi svoj podiel asi nebude ochotný predať. Ako mám postupovať, aby som získal pozemok do svojho výlučného vlastníctva a mohol na ňom stavať?
Publikované v: Zisk, 03/2010
Odpoveď:
Pôda a všeobecne nehnuteľnosti boli vždy považované za najväčšie bohatstvo človeka. Ten, kto vlastnil pôdu bol považovaný za majetného a bohatého. Lenže ako sa majetok dedil z pokolenia na pokolenie, pôda resp. pozemky sa drobili a podielových spoluvlastníkov pribúdalo. Dnes sa bežne stáva, že ste spoluvlastníkom nehnuteľnosti s ďalšími ľuďmi, ktorých nepoznáte a nie sú Vašimi príbuznými.

Legislatíva na Slovensku pripúšťa v zásade tieto spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva:

  • a)vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na základe dohody strán
  • b)zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom, pričom ten:
    • rozdelí nehnuteľnosť, ak je reálne deliteľná
    • prikáže nehnuteľnosť jednému alebo viacerým vlastníkom za primeranú náhradu
    • ak o nehnuteľnosť nik neprejaví záujem, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí spoluvlastníkom podľa veľkosti podielov

Vo veciach vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy najlepšie ísť cestou vzájomnej dohody. Spoluvlastníkovi je potrebné najprv zaslať doporučený list s ponukou na odkúpenie pozemku za Vami ponúkanú cenu. Ceny, za ktoré sa predávajú nehnuteľnosti je možné zistiť v realitných kanceláriách, u znalcov v odbore stavebníctvo, prípadne môžu byť zverejnené vo všeobecne záväzných nariadeniach obce či mesta. Ak sa Vám so spoluvlastníkom podarí dohodnúť na cene a podmienkach odkúpenia, je potrebné jeho podiel odkúpiť formou písomnej kúpnej zmluvy a túto spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva podať na príslušnú Správu katastra, ktorá rozhodne o povolení vkladu. Až rozhodnutím príslušnej Správy katastra nadobudne kupujúci vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Ak spoluvlastník svoj podiel predať nemieni, ale je ochotný sa dohodnúť na reálnom rozdelení nehnuteľnosti, je potrebné dať vypracovať geometrický plán autorizovanému geodetovi. Geometrický plán spolu s písomnou dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je následne potrebné predložiť Správe katastra na vykonanie zápisu geometrického plánu, následkom čoho bude vytvorenie nového listu vlastníctva. V tomto prípade však treba mať na pamäti zákonné obmedzenie drobenia pozemkov. Zákon nedovoľuje rozdeliť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v extraviláne (mimo zastavaného územia obce) tak, aby výmera niektorej z nich bola menšia ako 2.000 m2, pri lesných pozemkoch menej ako 5.000 m2. Toto obmedzenie sa však nevzťahuje na nehnuteľností nachádzajúce sa v intraviláne obce.

Ak sa Vám nepodarí so spoluvlastníkom dohodnúť na odkúpení jeho spoluvlastníckeho podielu, nezostáva Vám nič iné, než podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na príslušný súd (súd, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť) . Súdu je vhodné doložiť aj predchádzajúcu komunikáciu s podielovým spoluvlastníkom, z ktorej je zjavné, že ste sa pokúsili o dohodu.

V návrhu je možné žiadať, aby nehnuteľnosť bola reálne rozdelená (ak je to možné) alebo prikázaná do výlučného vlastníctva navrhovateľa za primeranú náhradu, ktorú zaplatí druhému účastníkovi. Primeranou náhradou možno v tomto prípade rozumieť cenu stanovenú znalcom v odbore Stavebníctvo – Odhad hodnoty nehnuteľností. Znalec v znaleckom posudku určí trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Právoplatný a vykonateľný rozsudok už potom stačí s návrhom na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predložiť príslušnej Správe katastra, ktorá do tridsať dní od podania návrhu vykoná zápis v katastrálnom operáte, a teda na príslušnom liste vlastníctva.

Stiahnite si PDF:

bezpodielove

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická

Viac informácií:
Založenie spoločnosti (s.r.o. alebo a.s.)
Zmeny v spoločnosti
Zmluvy a zmluvné vzťahy
Premena na EURO (zmena menovitej hodnoty, imania)
Prečo spolupracovať s nami?

Zmeny v živnostenskom podnikaní

Zmeny v živnostenskom podnikaní od 01. júna 2010

zmeny-v-zivnostenskom-podnikani_3Nepriamou novelizáciou zákona o živnostenskom podnikaní zákonom č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ktorej cieľom bolo zabezpečiť súlad nášho právneho poriadku s právom ES/EÚ.
Publikované v: Zisk, 5-6/2010

Podľa dôvodovej správy k zákonu je zámerom smernice liberalizovať služby, odstraňovať neprimerané, neopodstatnené a diskriminačné prekážky pri poskytovaní služieb a zjednocovať podmienky v oblasti poskytovania služieb v jednotlivých členských štátoch.

Nová právna úprava živnostenského podnikania zjednodušuje postup pri začatí podnikania, pretože ruší inštitút koncesie a povoľovací systém živnostenských úradov. Živnosti sa už nedelia na ohlasovacie a koncesované. Všetky živnosti sa budú môcť prevádzkovať na základe ohlásenia, a takto bezprostredne vzniknuté právo bude možné zrušiť len právnym úkonom rovnakej právnej sily, a to oznámením o ukončení podnikania. Navrhovaná právna úprava tým výrazne zjednodušuje postupy súvisiace so začatím aj ukončením podnikania. Preukazom živnostenského oprávnenia už nebude živnostenský list ani koncesná listina, ale zjednodušené a formalizované osvedčenie o splnení podmienok živnostenského zákona, na ktorom budú vypísané všetky predmety podnikania.

Novela zákona explicitne upravuje možnosť pozastavenia prevádzkovania živnosti, a to iba na základe oznámenia miestne príslušnému živnostenskému úradu. Pozastavenie prevádzkovania živnosti je časovo obmedzené na minimálne 6 mesiacov a maximálne 3 roky. Po uplynutí doby pozastavenia sa živnostenské oprávnenie automaticky obnovuje. V záujme podnikateľa je, aby si to sám odsledoval, pretože živnostenský úrad nevydáva a nedoručuje podnikateľovi žiadne rozhodnutie ani oznámenie.

Odstránením diskriminácie v prístupe k službám je aj ustanovenie, podľa ktorého si budú živnostenské úrady zabezpečovať sami výpisy z registra trestov, a to nielen za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, ale aj za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi ostatných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra je oprávnená vyžiadať od ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada orgán verejnej správy na účely správneho konania.

Keďže sa osvedčila fakultatívna registrácia podnikateľov k dani z príjmov prostredníctvom živnostenských úradov, tieto budú od 01. júna 2010 obligatórne zabezpečovať daňovú registráciu k dani z príjmov pre všetky fyzické osoby, ktoré ešte neboli na účely tohto druhu dane registrované, a tiež pre právnické osoby, ak o to požiadajú. U fyzických osôb budú živnostenské úrady zabezpečovať aj ich prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia. Na ten účel sú povinné v ohlásení živnosti uviesť obchodné meno poisťovne, v ktorej sú prihlásené a oznámiť zmenu platiteľ poistného.

Jednou z najvýznamnejších navrhovaných zmien je umožnenie podávania návrhov na zápis do obchodného registra prostredníctvom živnostenských úradov. To predpokladá, aby živnostenské úrady boli oprávnené prijímať údaje a dokumenty vyžadované registrovými súdmi a to v podobe, ktorá im umožní ich odoslanie v elektronickej podobe. Pokiaľ podnikateľ predloží návrh na zápis alebo jeho prílohy v listinnej podobe, prevod do elektronickej podoby vykoná živnostenský úrad za úhradu.

Vzhľadom k tomu, že databáza živnostenského registra je centralizovaná, zrušila sa povinná miestna príslušnosť živnostenského úradu pri vydávaní výpisov zo živnostenského registra, pričom podnikateľ má možnosť vyžiadať si výpis na ktoromkoľvek živnostenskom úrade.

Zákon zmenil aj správne poplatky za ohlásenie živností. Pri remeselných a viazaných živnostiach sa poplatok znižuje zo 16,50 eura na 15 eur a pri voľných živnostiach sa zvýši z troch na päť eur.

Stiahnite si PDF:

zmeny_zivnost

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická Kubovčáková

Viac informácií:
Určenie daňového domicilu

Nové pravidlá v registracii DPH
Prihlasovanie pohľadávok v konkurznom konaní
Opýtajte sa nás

Prevod obchodného podielu v s.r.o.

Prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným

prevod-obchodneho-podielu-sroPodľa Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Charakterizuje teda vzťah spoločníka a spoločnosti ako dvoch odlišných subjektov. Pojem obchodný podiel je úzko prepojený s pojmom vklad spoločníka, avšak nemožno ich zamieňať.

Publikované v: GoodWill, máj 2010) Pojem vklad definuje Obchodný zákonník ako súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Prepojenie medzi týmito inštitútmi spočíva v tom, že veľkosť vkladu je smerodajná pre určenie veľkosti obchodného podielu spoločníka v spoločnosti. Vklad sa však po jeho vložení stáva majetkom spoločnosti, preto s ním spoločník nemôže voľne disponovať, avšak za podmienok stanovených spoločenskou zmluvou je oprávnený disponovať obchodným podielom.
Obchodný podiel je teda spôsobilým predmetom právnych vzťahov. Jedným z oprávnení spoločníka je právo obchodný podiel previesť na iného spoločníka, resp. na tretiu osobu. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka so súhlasom valného zhromaždenia. Na tretiu osobu môže spoločník previesť svoj obchodný podiel, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Vyzdvihla by som, že predmetné ustanovenia zákona majú dispozitívny charakter, čo znamená, že spoločníci majú možnosť dohodnúť sa na úplne odlišnej úprave prevodu obchodného podielu.

Uvedené právo spoločníka môžu rozšíriť tak, že prevod podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu umožnia bez akýchkoľvek podmienok, teda aj bez súhlasu valného zhromaždenia. Takáto úprava právnych vzťahov spoločníkov nie je štandardná, nakoľko spoločníci budú mať určite záujem na tom, aká osoba bude spoločne s nim rozhodovať o záležitostiach spoločnosti. Okrem uvedeného dôvodu, bolo by to nelogické, pretože pri prevode podielu dochádza k zmene spoločenskej zmluvy, a k tej je podľa Obchodného zákonníka potrebný súhlas všetkých spoločníkov, resp. súhlas valného zhromaždenia. Na druhej strane môže spoločenská zmluva dispozičné právo spoločníka obmedziť v tom smere, že prevod podielu podmieni väčšinovým súhlasom valného zhromaždenia a demonštratívne vymedzí podmienky, za ktorých je prevod podielu na tretiu osobu vylúčený.

Prevod obchodného podielu sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy, v ktorej musí byť predmet zmluvy dostatočne kvalitatívne a kvantitatívne vymedzený, pričom v zmluve treba uviesť či a v akej miere bol vklad prevodcu do obchodnej spoločnosti splatený. Uvedené má význam aj z hľadiska ručenia prevádzajúceho spoločníka za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
Ďalšou podmienkou platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, okrem dodržania písomnej formy a osvedčenia podpisov účastníkov, je aj vyhlásenie nadobúdateľa, ktorý nie je spoločníkom, že pristupuje k spoločenskej zmluve.

Účinky prevodu obchodného podielu medzi zmluvnými stranami nastávajú v okamihu platnosti zmluvy, to znamená v okamihu dosiahnutia vzájomného konsenzu o obsahu zmluvy. Ak sa na prevod podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, tak sa účinnosť zmluvy odkladá až do tohto okamihu. Vo vzťahu k spoločnosti je situácia iná, pretože podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka účinky prevodu voči spoločnosti nastanú dňom doručenia zmluvy o prevode, resp. ak sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, tak opäť až udelením tohto súhlasu. Od tohto momentu bude spoločnosť považovať nadobúdateľa obchodného podielu za spoločníka. Z tohto hľadiska má zápis zmeny osoby spoločníka do obchodného registra len deklaratórne účinky. Konštitutívne účinky má len vo väzbe na ručenie spoločníka za záväzky spoločnosti a vo vzťahu k tretím osobám.

Stiahnite si PDF:

prevod_podielu

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická Kubovčáková

Viac informácií:
Obchodné meno
Premena vkladu spoločníkov
Novela Obchodného zákonníka- zákon č. 487/2009
Prokuratúra
Zmeny v živnostenskom podnikaní
Opýtajte sa

Uznášania schopnosť valného zhromaždenia

Máte problém dosiahnuť uznášania schopnosť valného zhromaždenia?

rozhodovanie_valneho_zhromazdeniaPrávna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku umožňuje spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným prijať rozhodnutie aj mimo zasadnutia valného zhromaždenia. Je to nástroj ako sa môžu spoločníci vyhnúť podmienke dosiahnutia uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia. Hlasovanie per rollam v každom prípade umožňuje Obchodný zákonník a nie je potrebné, aby si ho spoločníci vopred dohodli v spoločenskej zmluve.
Publikované v: GoodWill, jún – júl 2010)

Spôsobom per rollam sú spoločníci oprávnení rozhodovať o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa spoločnosti. Zákon nevymedzuje oblasť otázok, v rámci ktorých by sa obligatórne valné zhromaždenie muselo konať. Pre fungovanie spoločnosti je tento spôsob rozhodovania spoločníkov praktickejší, hlavne ak niektorí spoločníci brzdia prijatie zásadných rozhodnutí alebo jednoducho nie sú prítomní a odmietajú splnomocniť za seba zástupcu.
Novela s účinnosťou od 1. 1. 2002 ustanovila, kto je oprávnený predložiť spoločníkom návrh rozhodnutia, ktoré by malo byť spoločníkmi prijaté hlasovaním per rollam. Návrh rozhodnutia sú oprávnení predložiť konateľ alebo spoločník, alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia Obchodného zákonníka môže spoločenská zmluva rozšíriť okruh osôb oprávnených podávať návrhy uznesení aj o menšinových spoločníkov, ktorých vklad na základnom imaní nedosahuje ani 10% zákonnú hranicu.

Spoločenská zmluva môže ďalej taxatívne vymenovať otázky, o ktorých sa musí obligatórne konať valné zhromaždenie, napr. prevody obchodných podielov spoločníkov, zvýšenie alebo zníženie základného imania spoločnosti atď.

Návrh rozhodnutia musí obsahovať lehotu na zaslanie písomného vyjadrenia. Ostatní spoločníci sú povinní svoje vyjadrenia k návrhu zaslať na adresu sídla spoločnosti v lehote určenej v návrhu. Vyjadrenia zasielajú buď písomne alebo pomocou rôznych prostriedkov oznamovacej techniky (mailom alebo faxom).

Ak spoločník svoje vyjadrenie v určenej lehote nezašle, má sa za to, že jeho hlas je nesúhlasný. Ide o nevyvrátiteľnú domnienku, ktorá platí zo zákona a nemožno ju vyvrátiť žiadnym argumentom. Konatelia potom majú povinnosť výsledky hlasovania oznámiť každému jednotlivému spoločníkovi. Čo sa týka počítania hlasov pre schválenie rozhodnutia, väčšina sa podľa zákona počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.

Na rozdiel od konania valného zhromaždenia, kde sa väčšina hlasov počíta z hlasov prítomných spoločníkov. Znamená to, že pri hlasovaní per rollam nie je potrebné zisťovať uznášaniaschopnosť, ktorá je nevyhnutná pre rozhodovanie valného zhromaždenia. Avšak na prijatie rozhodnutia per rollam je potrebné rešpektovať väčšinu hlasov (či už jednoduchú alebo kvalifikovanú), ktorú vyžaduje zákon alebo spoločenská zmluva pre ten-ktorý prípad, ak by sa rozhodovalo na valnom zhromaždení.

Aj Najvyšší súd SR vyslovil vo svojom rozsudku (sp. zn. Obz 29/94), že ak spoločenská zmluva spoločnosti s ručením obmedzeným stanovuje pre prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia väčšiu ako jednoduchú väčšinu hlasov prítomných spoločníkov, tak pre prijatie takéhoto rozhodnutia mimo valného zhromaždenia podľa § 130 Obchodného zákonníka je potrebná rovnaká väčšina hlasov, ktorá sa však počíta z celkového počtu hlasov patriacich všetkým spoločníkom.

Hlasovanie pre rollam predstavuje efektívne riešenie, ktoré šetrí náklady spoločníkom, prekonáva problémy so vzdialenosťou konania valného zhromaždenia a umožňuje obísť dodržanie lehoty na konanie valného zhromaždenia. Pri špekulatívnych konaniach niektorých spoločníkov však môže byť prostriedkom zneužitia systému a obídenia názoru nepohodlných spoločníkov, ktorí sa nestihnú alebo im bude znemožnené sa vyjadriť.

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická

Viac informácií:
Zmluvy a zmluvné vzťahy

Založenie spoločnosti
Zmena mena, formy, sídla, konateľa či iné zmeny v spoločnosti

Tabuľka základných rozdielov medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a akciovou spoločnosťou

Opýtajte sa

Patrí obchodný podiel v spoločnosti do predmetu BSM

obchodny-podiel

Z prísneho výkladu ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o predmete bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyplýva, že režimu BSM nemôžu podliehať hodnoty, ktoré nie sú hmotné a teda nie sú vecami podľa toho, ako chápe pojem vec občiansko-právna teória. Obchodný podiel je nehmotnou majetkovou hodnotou, nejde preto o vec v právnom zmysle slova. Ak obchodný podiel nie je nie je vec, nemôže byť ani predmetom spoluvlastníctva, či už podielového, alebo bezpodielového.

Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že vyššie uvedený právny názor je prekonaný a súčasná právna úprava predmetu BSM zastaralá. Aj obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným ako iná majetková hodnota, môže byť predmetom BSM za predpokladu, že bol nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Pri opačnom výklade vyššie uvedeného možno konštatovať, že ak obchodný podiel nadobudol jeden z manželov pred uzavretím manželstva, tento nemôže byť predmetom BSM, ale patrí do výlučného vlastníctva manžela – spoločníka.

Pokiaľ však ide o výnosy, úžitky a prírastky veci, ktorá je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, súdna prax zaujala jednoznačné stanovisko, že výnosy, úžitky a prírastky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bez ohľadu na to či vec sama je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov.

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda patria výnosy z obchodného podielu, predovšetkým podiel na zisku, za predpokladu, že boli vyplatené.

Ak zanikne účasť manžela – spoločníka v spoločnosti za jej trvania, do bezpodielového spoluvlastníctva vstupuje vyplatený vyrovnací podiel alebo pri prevode obchodného podielu vyplatená odplata za obchodný podiel manžela – bývalého spoločníka. Pri zániku spoločnosti vstupuje do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatený podiel na likvidačnom zostatku.

Na záver možno konštatovať, že príjmy plynúce z obchodného podielu, tak ako už bolo hore uvedené, budú v každom prípade za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jedným zo zdrojov BSM. Ak aj bude obchodný podiel patriť len jednému z manželov, výnosy z neho – napr. podiel na zisku alebo aj odmena za jeho prevod, budú patriť do BSM, a to aj v takom prípade, že obchodný podiel bol nadobudnutý výlučne z prostriedkov oddeleného vlastníctva jedného z manželov.

Stiahnite si PDF:

obchodny_podiel

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická – konateľ

Viac informácií:
Obchodné spoločnosti
Opýtajte sa

Obchodné meno

Obchodné meno patrí spolu s ochrannou známkou a označeniami pôvodu výrobkov do skupiny priemyselných práv na označenie. Obchodným menom je slovné označenie, pod ktorým podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť a ktorým sa zároveň odlišuje od iných podnikateľov. Obchodné meno je dôležitou súčasťou podnikania a je základným predpokladom vykonávania podnikateľskej činnosti. Obchodné meno musí dostatočne odlišovať svojho majiteľa od iných podnikateľov, čím je zaručená identifikovateľnosť na trhu a stáva sa „menovkou” podnikateľa, t.j. plní predovšetkým rozlišovaciu funkciu u podnikateľov, ktorí vykonávajú rovnakú alebo obdobnú podnikateľskú činnosť.

Obchodné meno podnikateľa poskytuje o ňom niektoré základné informácie, napríklad o tom, či sa jedná o podnik fyzickej osoby alebo právnickú osobu, definuje jeho právnu formu atď. Prispieva tak k istote v právnych vzťahoch, do ktorých tento subjekt vstupuje.

Obchodné meno, ktoré je používané a známe, tvorí podstatnú nehmotnú zložku podniku. Je oceniteľné v peniazoch a jeho hodnota sa zahŕňa do aktív podniku v rámci dobrej povesti (goodwill) podniku.
Obchodné meno plní i určitú propagačnú funkciu, môže dopredu vyvolávať sympatie či nedôveru ku svojmu nositeľovi, pôsobiť esteticky alebo nevkusne. Fantazijné meno obchodnej spoločnosti vytvára u spotrebiteľov najrôznejšie predstavy a emócie, môže znamenať, ak bolo vhodne zvolené, výhodu v konkurenčných vzťahoch. Obchodné meno fyzickej a právnickej osoby má aj svoj garančný význam. Býva zárukou serióznosti, ktorá spočíva v rodinnej a podnikovej tradícii.

Úprave obchodného mena sa v súčasnosti nevenuje taká pozornosť, akú si tento inštitút obchodného práva vyžaduje. Až v posledných rokoch si väčšina slovenských podnikateľov uvedomila, že vytvorenie a predovšetkým budovanie dobrého obchodného mena, ktoré pomáha dosiahnuť dobré výsledky v hospodárskej súťaži, nie je jednoduché.

Súčasná právna úprava obchodného mena je obsiahnutá predovšetkým v  § 8 až 12 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. a jej účelom je chrániť výsledky činnosti podnikateľa. Právo k obchodnému menu je upravené aj Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva, podľa ktorého je obchodné meno predmetom ochrany bez toho, aby ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať a nie je rozhodujúce, či je súčasťou továrenskej alebo ochrannej známky.

Právna úprava o obchodnom mene sleduje ochranu záujmov podnikateľov, ale aj ochranu spotrebiteľov, ktorých by mohlo neoprávnené používanie poškodzovať.

Pri tvorbe obchodného mena sa odporúča dodržiavať nasledovné zásady, to znamená, že obchodné meno:

  • nesmie byť zhodné alebo zameniteľné s iným už zapísaným obchodným menom,
  • by malo byť pravdivé,
  • by malo byť preložiteľné do cudzích jazykov,
  • by nemalo mať v cudzích jazykoch pejoratívny alebo hanlivý význam,
  • by malo byť ľahko zapamätateľné,
  • by malo byť ľahko vysloviteľné,
  • by nemalo byť výslovne opisné,
  • by nemalo byť príliš dlhé,
  • nesmie byť proti zásadám slušnosti a morálky,
  • nesmie obsahovať obscénnosti, dvojzmysly a pod.

Stiahnite si PDF:

obchodne_meno01

Viac informácií:
Obchodné právo
Zakladáte spoločnosť?

Právne centrum s.r.o. – Advokáti v Bratislave
Mýtna 42
811 05  Bratislava

Telefón:     +421 2 5262 5177, +421 2 5262 5178
Fax:            +421 2 5262 5179
E-mail:         bystricka@pravnecentrum.sk

Asistentka: Katarína Országhová: info@pravnecentrum.sk