Určenie daňového domicilu podľa medzinárodných zmlúv

Určenie daňového domicilu podľa medzinárodných zmlúv na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov

ého zdanenia príjmov

danovy-domicil

Určenie daňovej rezidencie, resp. daňového domicilu daňovníka, znamená určenie štátu, v ktorom bude daňovník zdaňovať svoje tzv. celosvetové príjmy. Postup určenia daňovej rezidencie vychádza zo samotného zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a tiež z medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Výlučne podľa zákona o dani z príjmov sa postupuje v prípadoch, ak sa posudzuje fyzická osoba, ktorá je občanom štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

 

Podľa medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi, sa postupuje v prípadoch, ak posudzovaná fyzická osoba je občanom štátu, s ktorým SR má uzatvorenú platnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (napr. Česká republika, USA, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Fínsko atď).

Ak sa daňovník považuje podľa vnútroštátnych predpisov za rezidenta v oboch zmluvných štátoch, na určenie daňovej rezidencie sa použijú kritéria uvedené v príslušnej medzinárodnej zmluve. Tieto kritéria sa aplikujú v poradí za sebou. Ak nemožno použiť prvé, do úvahy prichádza druhé atď.

1. kritérium – Stály byt a stredisko životných záujmov
Fyzická osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály byt. Pojem „stály byt” netreba brať doslovne, a súčasne to neznamená, že fyzická osoba musí vlastniť v danom štáte nehnuteľnosť. Mať stály byt znamená, že fyzická osoba má „domov”, ktorý je pre ňu permanentne udržiavaný a môže ho používať kedykoľvek. Teda stačí, ak má prenajatú čo i len izbu alebo apartmán, avšak nie príležitostne, ale dlhodobo.

Ak má osoba byt v oboch zmluvných štátoch, je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov).
Pri posudzovaní tohto kritéria sa berú do úvahy rodinné a sociálne vzťahy, zamestnanie, politické, kultúrne alebo iné aktivity, miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, miesto, z ktorého spravuje svoj majetok a pod, pričom prioritné sú osobné vzťahy. To znamená, že daňový domicil bude mať v štáte, v ktorom má osoba svoju rodinu, priateľov, majetok, ktorý si udržiava, vykonáva tu spoločenské a kultúrne aktivity atď.

2. kritérium – Obvyklé zdržiavanie sa
Ak nie je možné určiť stredisko životných záujmov ani v jednom zo zmluvných štátov, alebo ak osoba nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, na rad prichádza druhé kritérium, podľa ktorého bude daňový domicil svedčiť tomu štátu, v ktorom sa fyzická osoba obvykle zdržiava.

Zákon o dani z príjmov špecifikuje obvyklé zdržiavanie sa pobytom aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to aj v niekoľkých obdobiach, pričom zarátava sa každý začatý deň pobytu na území SR. Avšak napr. zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR dĺžku časového obdobia, ktoré sa považuje za obvyklé zdržiavanie sa, nešpecifikuje. Na uplatnenie tohto kritéria je teda rozhodujúce, v ktorom štáte osoba strávi prevažnú časť roka.

3. kritérium – Štátne občianstvo
Ak sa fyzická osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom.

Napríklad, ak slovenská fyzická osoba podniká v Českej republike, je slobodná a bezdetná, nie je možné určiť ani stredisko životných záujmov a v oboch štátoch sa zdržiava „narovnako”, daňový domicil bude mať na Slovensku.

4. kritérium – Dohoda zmluvných štátov
Ak je fyzická osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou. Príslušným úradom v Slovenskej republike je Ministerstvo financií SR.

Ak chce daňovník v niektorom zo zmluvných štátov preukázať svoju daňovú rezidenciu na Slovensku, vyžiada si potvrdene o daňovej rezidencii miestne príslušný daňový úrad. Predloženie tohto potvrdenia je podmienkou uplatnenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a predídenia nesprávnemu spôsobu zdanenia jeho príjmov.

Stiahnite si PDF:

danov_domicil01

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická – konateľ

Viac informácií:
Daňové právo
Opýtajte sa >>

Obchodné meno

Obchodné meno patrí spolu s ochrannou známkou a označeniami pôvodu výrobkov do skupiny priemyselných práv na označenie. Obchodným menom je slovné označenie, pod ktorým podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť a ktorým sa zároveň odlišuje od iných podnikateľov. Obchodné meno je dôležitou súčasťou podnikania a je základným predpokladom vykonávania podnikateľskej činnosti. Obchodné meno musí dostatočne odlišovať svojho majiteľa od iných podnikateľov, čím je zaručená identifikovateľnosť na trhu a stáva sa „menovkou” podnikateľa, t.j. plní predovšetkým rozlišovaciu funkciu u podnikateľov, ktorí vykonávajú rovnakú alebo obdobnú podnikateľskú činnosť.

Obchodné meno podnikateľa poskytuje o ňom niektoré základné informácie, napríklad o tom, či sa jedná o podnik fyzickej osoby alebo právnickú osobu, definuje jeho právnu formu atď. Prispieva tak k istote v právnych vzťahoch, do ktorých tento subjekt vstupuje.

Obchodné meno, ktoré je používané a známe, tvorí podstatnú nehmotnú zložku podniku. Je oceniteľné v peniazoch a jeho hodnota sa zahŕňa do aktív podniku v rámci dobrej povesti (goodwill) podniku.
Obchodné meno plní i určitú propagačnú funkciu, môže dopredu vyvolávať sympatie či nedôveru ku svojmu nositeľovi, pôsobiť esteticky alebo nevkusne. Fantazijné meno obchodnej spoločnosti vytvára u spotrebiteľov najrôznejšie predstavy a emócie, môže znamenať, ak bolo vhodne zvolené, výhodu v konkurenčných vzťahoch. Obchodné meno fyzickej a právnickej osoby má aj svoj garančný význam. Býva zárukou serióznosti, ktorá spočíva v rodinnej a podnikovej tradícii.

Úprave obchodného mena sa v súčasnosti nevenuje taká pozornosť, akú si tento inštitút obchodného práva vyžaduje. Až v posledných rokoch si väčšina slovenských podnikateľov uvedomila, že vytvorenie a predovšetkým budovanie dobrého obchodného mena, ktoré pomáha dosiahnuť dobré výsledky v hospodárskej súťaži, nie je jednoduché.

Súčasná právna úprava obchodného mena je obsiahnutá predovšetkým v  § 8 až 12 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. a jej účelom je chrániť výsledky činnosti podnikateľa. Právo k obchodnému menu je upravené aj Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva, podľa ktorého je obchodné meno predmetom ochrany bez toho, aby ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať a nie je rozhodujúce, či je súčasťou továrenskej alebo ochrannej známky.

Právna úprava o obchodnom mene sleduje ochranu záujmov podnikateľov, ale aj ochranu spotrebiteľov, ktorých by mohlo neoprávnené používanie poškodzovať.

Pri tvorbe obchodného mena sa odporúča dodržiavať nasledovné zásady, to znamená, že obchodné meno:

  • nesmie byť zhodné alebo zameniteľné s iným už zapísaným obchodným menom,
  • by malo byť pravdivé,
  • by malo byť preložiteľné do cudzích jazykov,
  • by nemalo mať v cudzích jazykoch pejoratívny alebo hanlivý význam,
  • by malo byť ľahko zapamätateľné,
  • by malo byť ľahko vysloviteľné,
  • by nemalo byť výslovne opisné,
  • by nemalo byť príliš dlhé,
  • nesmie byť proti zásadám slušnosti a morálky,
  • nesmie obsahovať obscénnosti, dvojzmysly a pod.

Stiahnite si PDF:

obchodne_meno01

Viac informácií:
Obchodné právo
Zakladáte spoločnosť?

Právne centrum s.r.o. – Advokáti v Bratislave
Mýtna 42
811 05  Bratislava

Telefón:     +421 2 5262 5177, +421 2 5262 5178
Fax:            +421 2 5262 5179
E-mail:         bystricka@pravnecentrum.sk

Asistentka: Katarína Országhová: info@pravnecentrum.sk

Konkurenčná doložka po novom

Môžem podnikať s rovnakým predmetom činnosti ako môj zamestnávateľ podľa nového Zákonníka práce ?

p1Podľa Zákonníka práce účinného do 31.08.2011 mohol zamestnanec popri svojom zamestnaní v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom. Za inú zárobkovú činnosť sa považoval nielen pracovnoprávny vzťah, ale aj podnikanie. Takto vymedzený predmet konkurenčnej činnosti zamestnanca nebol veľmi „šťastne“ definovaný, nakoľko zo strany zamestnanca mohlo veľmi ľahko dôjsť k jeho obchádzaniu činnosťou, ktorá síce bola konkurenčná, ale nebola úplne totožná s predmetom činnosti zamestnávateľa. V praxi často dochádzalo aj k uzatváraniu konkurenčných doložiek pre čas po skončení pracovného pomeru, čo nebolo vynútiteľné súdnou mocou. Takýto záväzok zamestnanca „do budúcnosti“ sa považoval za neplatný pre rozpor s ustanovením § 17 ods. 1 Zákonníka práce, pretože sa ním zamestnanec vopred vzdával svojho práva na prácu a výkon zárobkovej činnosti.

Novela Zákonníka práce spresnila inštitút konkurenčných doložiek, ktoré sa veľmi často a nesprávne aplikujú v pracovnoprávnych vzťahoch a zaviedla jeho využitie aj pre čas po skončení pracovného pomeru.
Z dôvodu garantovania ústavného práva na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti zamestnanca, ako aj ochrany práva zamestnávateľa, bol spresnený zákaz zárobkovej činnosti zamestnanca, ktorá má voči činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Z uvedeného je zrejmé, že konkurenčná činnosť zamestnanca už nie je viazaná na zhodný alebo podobný charakter, a rovnako ako predtým nezáleží na tom, či sa jedná o podnikateľskú činnosť alebo pracovnoprávny vzťah, stačí ak je vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčná. V záujme predchádzania budúcim konfliktom by mal preto zamestnávateľ v kolektívnej zmluve, pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise presne vymedziť, ktorá činnosť by mala vo vzťahu k jeho činnosti konkurenčný charakter. To znamená, že sa spresní okruh činností, ktoré zamestnanec nesmie vykonávať pre iný subjekt, aby tak nekonkuroval svojej firme.Zákonníka práce ?

Ak zamestnanec chce popri pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať konkurenčnú činnosť, musí mu to oznámiť vopred a bez zbytočného odkladu. Následne má zamestnávateľ právo v lehote desať pracovných dní od oznámenia požadovať, aby sa zamestnanec zdržal výkonu tejto zárobkovej činnosti, pričom zamestnanec je povinný žiadosti zamestnávateľa vyhovieť bez zbytočného odkladu.

Nový Zákonník práce umožňuje účastníkom pracovného pomeru dohodnúť sa, aby sa zamestnanec aj po skončení pracovného pomeru, najviac však na jeden rok, zdržal zárobkovej činnosti, ktorá by mala voči bývalému zamestnávateľovi konkurenčný charakter.

Táto dohoda ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia predmetného záväzku, a súčasne na druhej strane umožňuje zaviesť primeranú peňažnú náhradu, ktorú bude zamestnanec povinný zaplatiť, ak dohodnutý záväzok poruší.

Účelom tohto opatrenia je dať zamestnávateľovi možnosť, aby po istý čas mohol zamedziť úniku dôležitých informácií, využitia alebo zneužitia tzv. „know how” jeho spoločnosti zo strany odchádzajúceho zamestnanca.

Zákonník práce zakotvuje obom stranám právo dohodnutý záväzok zrušiť, a to písomným odstúpením zo strany zamestnávateľa počas trvania pracovného pomeru alebo písomnou výpoveďou zo strany zamestnanca, ak mu zamestnávateľ nevyplatí peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti.

Podľa zákona musí byť konkurenčná doložka pre čas po skončení pracovného pomeru súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatná.

JUDr. Katarína Bystrická
Právne centrum s.r.o.

Franchising

Začať podnikať možno aj „na zelenej lúke“. Nemusíte mať dokonca ani skúsenosť z biznisu, ani známosti, potrebujete však istý kapitál na štart. To, čo sa ešte od vás žiada, je vôľa prispôsobiť sa a naučiť sa novým veciam a v neposlednom rade aj dokázať si zadovážiť vhodnú miestnosť na podnikanie, či už ste jej majiteľom alebo nájomcom. Aj takto – v kocke – môže vyzerať vstup do franchisingu, ľudovo nazývaného aj „franšíza“, z pohľadu toho, kto franchising prijíma.

Najčastejšie otázky ohľadom franchisingu

Otázka:

Keď sa podnikateľ rozhodne uzavrieť franchisingovú zmluvu, teda sa začlení do určitej existujúcej franchisingovej siete služieb/výrobkov/značky, aké hlavné body by mala obsahovať táto zmluva? (poskytnutie mena, technologického zariadenia, licencie….) Bývajú súčasťou zmluvy napr. pokuty či nejaké sankcie?

Odpoveď:

Franchisingová zmluva ako typ zmluvy (obchodno-právny záväzok) nie je osobitne upravená v Obchodnom zákonníku. Ide o tzv. nepomenovanú (hybridnú) zmluvu, ktorá obsahuje prvky viacerých zmlúv. Franchisingová zmluva by mala obsahovať najmä tieto hlavné body:

● Preambula: definuje sa v nej základný cieľ a podmienky spolupráce medzi poskytovateľom franchisingu (ďalej len ako „poskytovateľ“) a prijímateľom franchisingu (ďalej len ako „prijímateľ“)

● Predmet zmluvy:

- licenčné právo – prijímateľ získava právo počas trvania zmluvy prevádzkovať napr. predajňu, zriadenú podľa charakteristických znakov v zmysle požiadaviek poskytovateľa, s možnosťou využívať centrálne služby poskytovateľa, okrem toho ochrannú známku, know-how a iné v zmluve uvedené práva

- predajný program – licenčné právo sa viaže na systém nákupu, marketingu, skladovania a logistiky poskytovateľa

● Podnikanie prijímateľa:

- systémové riadenie poskytovateľa (koncepcia riadenia podniku), práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné teritórium príp. územná exkluzivita prijímateľa

- ochranná známka, logo, korporátny dizajn a identita

- povinnosť mlčanlivosti a zákaz konkurenčných aktivít prijímateľa

● Program predaja: prezentácia a koncepcia reklamy, program služieb, odber výrobkov, predajné ceny, odbytová viazanosť, predajné a dodacie podmienky, plánovanie predaja, reklama a podpora odbytu prijímateľa

● Franchisingový poplatok, príspevok na centrálnu reklamu značky a odmenu prijímateľa:

- pri uzavretí zmluvy sa za poskytnutie práv franchisingu zvyčajne platí paušálny franchisingový poplatok, počas trvania zmluvy sa platí bežný franchisingový poplatok (spravidla s mesačnou periodicitou)

- zmluvné strany môžu dojednať minimálne objednávky prijímateľa

- ak prijímateľ plní plán predaja, mal by mať nárok na odmenu z celkového obratu produkcie dosiahnutej jeho činnosťou (v %)

● Prekážky v prevádzke podniku, poistenie podnikateľského rizika, úmrtie / zánik prijímateľa a právne nástupníctvo

● Trvanie zmluvy, výpoveď, vzdanie sa franchise licencie, následky ukončenia zmluvy (povinnosti prijímateľa po ukončení zmluvy)

● Spoločné a záverečné ustanovenia

Pokuty a sankcie je vhodné v zmluve uviesť pre nesplnenie / porušenie / opomenutie povinnosti, zmluvné strany ich nemusia v konečnom dôsledku uplatniť, pôsobia však v rámci obchodnej spolupráce „preventívne“ v záujme riadneho a včasného plnenia si povinností zmluvných strán.

Otázka:

Ako je právne pokrytá zmluva o franchisingu, v čom je prijímateľ franchisingu chránený, čím je zaviazaný priamo zákonom a naopak, čo je na ňom, aby nezabudol vložiť do zmluvy? Dokáže takú zmluvu “obhospodariť” sám priemerne znalý podnikateľ, alebo je lepšie, ak sa obráti v tomto na právnika?

Odpoveď:

Ako som uviedla vyššie, zmluva nie je výslovne upravená v Obchodnom zákonníku ani v inom osobitnom zákone. Prijímateľ franchisingu by nemal opomenúť najmä úpravu týchto zmluvných podmienok:

Ochrana zmluvného teritória – poskytovateľ by na zmluvne dohodnuté teritórium nemal dosadiť žiadneho iného prijímateľa, pokiaľ prijímateľ toto teritórium svojou aktivitou plne pokrýva. Táto podmienka má vplyv na obrat a hospodársky výsledok prijímateľa a v konečnom dôsledku aj na jeho odmenu z obratu.

Prezentácia a reklama – poskytovateľ má prijímateľovi poskytnúť plný sortiment tovaru, koncepciu reklamy a prezentácie, reklamné predmety, zaškoliť zamestnancov a pod., poskytnutie ochrannej známky, loga, know-how, korporátneho dizajnu a identity.

Možnosti ukončenia zmluvy, vzdanie sa franchise licencie, zmluvné pokuty v prípade neposkytnutia podpory poskytovateľa a zásobovania a pod.

 

Franchisingová zmluva je zložitá zmluva, spolupráca podnikateľov má v každom jednotlivom prípade svoje osobitosti, jednoznačne odporúčam podnikateľom obrátiť sa s požiadavkou na jej vypracovanie na advokáta, resp. právnika.

 

Otázka:

Čo môže byť pre podnikateľa najproblematickejšie, ak zabudne niečo  zaniesť do zmluvy?

Odpoveď:

Problematické môže byť pre podnikateľa najmä opomenutie (resp. nedôsledné zakotvenie) úpravy zmluvných podmienok uvedených v odpovedi na otázku č. 2. Rovnako môže priniesť v praxi problémy, ak si zmluvné strany nedefinujú minimálny objem predaja, podmienky ukončenia spolupráce (spôsoby a dôvody), podporu poskytovateľa v oblasti marketingu, reklamy a prezentácie, vybavenie predajne a pod.

Otázka:

Čím musí disponovať podnikateľ, ak sa chce pustiť do franchisingového podnikania?

Odpoveď:

Podnikateľ by mal disponovať vlastnými obchodnými priestormi, to neplatí v prípade, že mu tieto priestory poskytne franchisingový poskytovateľ. Rovnako by mal mať živnostenské oprávnenie (maloobchod a veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť a pod.). Upozorňujem na skutočnosť, že podnikateľ by si mal vopred dôsledne zvážiť trhový potenciál miesta, kde by chcel otvoriť franchisingovú predajňu, konkurenciu v danom segmente (napr. či už v danom meste nie je dosť predajní s rovnakým sortimentom), kúpnu silu spotrebiteľov v danom meste, obľúbenosť značky tovaru u spotrebiteľov, podmienky ponúknuté mu poskytovateľom a pod.

 

Otázka:

Ako je chránený naopak poskytovateľ franchisingu, ktorý dáva k dispozícii licenciu, technológiu, meno…, aby mu to iný neschopný podnikateľ “nepokazil”?

 

Odpoveď:

Poskytovateľ by mal prijímateľa zmluvou zaviazať na dodržiavanie jeho smerníc a interných predpisov, dojednať zmluvné pokuty pre porušenie práv k ochrannej známke, logu, korporátnej identite, iných priemyselných práv poskytovateľa, dojednať povinnosť mlčanlivosti prijímateľa a sankciu (zmluvnú pokutu) za jej porušenie, zakázať konkurenčné aktivity prijímateľa, dojednať predajné ceny (prijímateľ by ich mal určovať v rozmedzí určenom poskytovateľom) a odbytovú viazanosť prijímateľa, ktoré musí prijímateľ dodržiavať, presné platobné podmienky, dojednať minimálny objem predaja pre prijímateľa a možnosť poskytovateľa odstúpiť od zmluvy pre prípad jeho nedosiahnutia, rozpočet pre reklamu a iné marketingové aktivity, spôsoby a dôvody ukončenia zmluvy ochrana obchodného tajomstva poskytovateľa, povinnosti prijímateľa po ukončení zmluvy (zákaz používať know-how) a pod.
Franchising_1.pdf

Predkupné právo a dôsledky jeho porušenia

Predkupné právo je oprávnenie, ktoré vzniká na základe zákona, ako zákonné predkupné právo, alebo na základe zmluvy, ako obligačné predkupné právo. Môže mať záväzkovoprávny charakter, čiže sa bude vzťahovať len na zmluvné strany, alebo vecnoprávny charakter, to znamená, že sa vzťahuje na vec a s ňou prechádza aj na novénadobúdateľa. Môžeme ho nazvať aj akýmsi oprávnením danej osoby uplatniť si svoj nárok u vlastníka, či nadobúdateľa v prípade, že dôjde k prevodu (predaju, darovaniu) predmetnej veci. Čo však ak je Vaše predkupné právo porušené?

Predkupné právo je oprávnenie, ktoré vzniká na základe zákona, ako zákonné predkupné právo, alebo na základe zmluvy, ako obligačné predkupné právo. Môže mať záväzkovoprávny charakter, čiže sa bude vzťahovať len na zmluvné strany, alebo vecnoprávny charakter, to znamená, že sa vzťahuje na vec a s ňou prechádza aj na nové nadobúdateľa. Môžeme ho nazvať aj akýmsi oprávnením danej osoby uplatniť si svoj nárok u vlastníka, či nadobúdateľa v prípade, že dôjde k prevodu (predaju, darovaniu) predmetnej veci. Čo však ak je Vaše predkupné právo porušené?

 

Je potrebné podotknúť, že k porušeniu predkupného práva nemôže nikdy dôjsť, ak sa vec previedla na blízku osobu. Blízke osoby vymedzuje Občiansky zákonník ako osoby príbuzné v priamom rade, súrodenci a manžel; a iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak sú si natoľko blízke, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Pokiaľ však prevod veci nastal na inú než blízku osobu a bolo teda porušené predkupné právo je možné postupovať viacerými spôsobmi.

 

Oprávnená osoba sa môže v prvom rade domáhať na súde domáhať neplatnosti takejto zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, že jeho právo bolo porušené. V prípade, že svoj nárok preukáže, súd takýto prevod vyhlási za neplatný. Ďalšou možnosťou je domáhať sa, opäť na súde, aby nadobúdateľ veci previedol predmetnú vec na oprávneného za podmienok, ktoré boli dohodnuté v zmluve o zriadení predkupného práva. V prípade, že tieto podmienky v tejto zmluve neboli dohodnuté, tak za podmienok, za ktorých ich nadobudol. Nadobúdateľ je v povinný oprávnenému vec ponúknuť za vyššie uvedených podmienok.

 

Pokiaľ nadobudol vec darovaním, je povinný ju odpredať za trhovú cenu, teda cenu bežnú, za akú je možné obdobnú vec nadobudnúť. V prípade, že tak nespraví, môže sa oprávnená osoba domáhať, aby prejav vôle nadobúdateľa bol nahradený súdnym rozhodnutím. Zákon pamätá aj na situáciu, keď by k uplatneniu predkupného práva oprávneným nedošlo, respektíve by takéto uplatnenie mohlo byť pre oprávneného značne nevýhodné (pri neprimerane vysokej kúpnej cene). V tomto prípade predkupné právo, ktoré bolo dohodnuté ako vecné právo zostáva zachované oprávnenému voči nadobúdateľovi. V prípade ďalšieho prevodu má následne oprávnená osoba všetky zmienené možnosti, ktoré môže v budúcnosti využiť.

 

Inštitút deleného pracovného miesta už aj na Slovensku

Delené pracovné miesto je nový inštitút pracovného práva, ktorý zaviedla novela Zákonníka práce účinná od 01. septembra 2011 v ustanovení § 49a. Tento model zamestnávania už dávnejšie funguje v štátoch západnej Európy. U nás sa bude udomácňovať zrejme ťažko.
Jeho podstata spočíva v tom, že ide o pracovné miesto na plný pracovný úväzok, na ktorý sú zaradení dvaja alebo viacerí zamestnanci, ktorí si majú rozdeliť pracovný čas a úlohy, ktoré vyplývajú z tohto pracovného miesta. Zamestnávateľ zasahuje len v prípade, ak nedôjde k dohode. Zákon nelimituje počet zamestnancov, ktorí budú zdieľať jedno pracovné miesto.

Delené pracovné miesto vzniká na základe písomnej dohody o zaradení zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas na delené pracovné miesto. Pred uzavretím dohody má zamestnávateľ povinnosť informovať zamestnanca o pracovných podmienkach vzťahujúcich sa na jeho pracovné miesto. Oznámenie zamestnávateľa je obligatórnou súčasťou dohody so zamestnancom.

Zamestnanci, ktorí zdieľajú jedno pracovné miesto, majú povinnosť sa vzájomne dohodnúť na rozvrhnutí pracovného času a pracovnej náplne. Organizácia práce je výlučne v ich kompetencii. Zamestnávateľa zaujíma len výsledný produkt, ktorý musí byť dodaný riadne a včas. Voľnosť takýchto zamestnancov je však ohraničená vzájomnou povinnosťou zastupovania. Ak nastane prekážka v práci na strane jedného zamestnanca, druhý má povinnosť zastúpiť ho, ak tomu nebránia vážne dôvody na jeho strane.

Dohodu o zaradení na delené pracovné miesto možno vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia.

Ak delené pracovné miesto zaniká, ale pracovná náplň pripadajúca na toto pracovné miesto zostáva zachovaná, zamestnanec má právo na zaradenie v rozsahu celého pracovného času a pracovnej náplne, ktorá pripadala na delené pracovné miesto, alebo ak sa o pracovné miesto delilo viac zamestnancov, v rozsahu ich pomernej časti.

Praktické fungovanie tohto modelu zamestnávania vyžaduje vysokú súhru u zamestnancov, ktorí budú zdieľať jedno pracovné miesto. Odmenou pre nich je možnosť venovať sa rodine alebo štúdiu, prípadne si privyrobiť popri rodičovskej dovolenke a nestratiť tak pracovné návyky. V tom horšom prípade sa vytvorením deleného pracovného miesta môže predísť prepúšťaniu zamestnancov pre nedostatok práce.

Pre zamestnávateľa môžu byť vstupné náklady pre vytvorenie deleného pracovného miesta vyššie, napr. pri zaúčaní nových zamestnancov, no jeho odmenou bude zas riadne vykonaná práca bez ohľadu na prekážky v práci u niektorého zo zamestnancov a v konečnom dôsledku môže podnik získať dvoch kvalitných zamestnancov, ktorí sa vedia zastúpiť.

Perspektíva delených pracovných miest sa aj pre jej administratívnu náročnosť predpokladá skôr u jednoduchých zamestnaniach a v nižších pracovných pozíciach.

 

JUDr. Katarína Bystrická

Právne centrum s.r.o.