Zmeny v živnostenskom podnikaní

Zmeny v živnostenskom podnikaní od 01. júna 2010

zmeny-v-zivnostenskom-podnikani_3Nepriamou novelizáciou zákona o živnostenskom podnikaní zákonom č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ktorej cieľom bolo zabezpečiť súlad nášho právneho poriadku s právom ES/EÚ.
Publikované v: Zisk, 5-6/2010

Podľa dôvodovej správy k zákonu je zámerom smernice liberalizovať služby, odstraňovať neprimerané, neopodstatnené a diskriminačné prekážky pri poskytovaní služieb a zjednocovať podmienky v oblasti poskytovania služieb v jednotlivých členských štátoch.

Nová právna úprava živnostenského podnikania zjednodušuje postup pri začatí podnikania, pretože ruší inštitút koncesie a povoľovací systém živnostenských úradov. Živnosti sa už nedelia na ohlasovacie a koncesované. Všetky živnosti sa budú môcť prevádzkovať na základe ohlásenia, a takto bezprostredne vzniknuté právo bude možné zrušiť len právnym úkonom rovnakej právnej sily, a to oznámením o ukončení podnikania. Navrhovaná právna úprava tým výrazne zjednodušuje postupy súvisiace so začatím aj ukončením podnikania. Preukazom živnostenského oprávnenia už nebude živnostenský list ani koncesná listina, ale zjednodušené a formalizované osvedčenie o splnení podmienok živnostenského zákona, na ktorom budú vypísané všetky predmety podnikania.

Novela zákona explicitne upravuje možnosť pozastavenia prevádzkovania živnosti, a to iba na základe oznámenia miestne príslušnému živnostenskému úradu. Pozastavenie prevádzkovania živnosti je časovo obmedzené na minimálne 6 mesiacov a maximálne 3 roky. Po uplynutí doby pozastavenia sa živnostenské oprávnenie automaticky obnovuje. V záujme podnikateľa je, aby si to sám odsledoval, pretože živnostenský úrad nevydáva a nedoručuje podnikateľovi žiadne rozhodnutie ani oznámenie.

Odstránením diskriminácie v prístupe k službám je aj ustanovenie, podľa ktorého si budú živnostenské úrady zabezpečovať sami výpisy z registra trestov, a to nielen za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, ale aj za osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi ostatných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra je oprávnená vyžiadať od ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada orgán verejnej správy na účely správneho konania.

Keďže sa osvedčila fakultatívna registrácia podnikateľov k dani z príjmov prostredníctvom živnostenských úradov, tieto budú od 01. júna 2010 obligatórne zabezpečovať daňovú registráciu k dani z príjmov pre všetky fyzické osoby, ktoré ešte neboli na účely tohto druhu dane registrované, a tiež pre právnické osoby, ak o to požiadajú. U fyzických osôb budú živnostenské úrady zabezpečovať aj ich prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia. Na ten účel sú povinné v ohlásení živnosti uviesť obchodné meno poisťovne, v ktorej sú prihlásené a oznámiť zmenu platiteľ poistného.

Jednou z najvýznamnejších navrhovaných zmien je umožnenie podávania návrhov na zápis do obchodného registra prostredníctvom živnostenských úradov. To predpokladá, aby živnostenské úrady boli oprávnené prijímať údaje a dokumenty vyžadované registrovými súdmi a to v podobe, ktorá im umožní ich odoslanie v elektronickej podobe. Pokiaľ podnikateľ predloží návrh na zápis alebo jeho prílohy v listinnej podobe, prevod do elektronickej podoby vykoná živnostenský úrad za úhradu.

Vzhľadom k tomu, že databáza živnostenského registra je centralizovaná, zrušila sa povinná miestna príslušnosť živnostenského úradu pri vydávaní výpisov zo živnostenského registra, pričom podnikateľ má možnosť vyžiadať si výpis na ktoromkoľvek živnostenskom úrade.

Zákon zmenil aj správne poplatky za ohlásenie živností. Pri remeselných a viazaných živnostiach sa poplatok znižuje zo 16,50 eura na 15 eur a pri voľných živnostiach sa zvýši z troch na päť eur.

Stiahnite si PDF:

zmeny_zivnost

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická Kubovčáková

Viac informácií:
Určenie daňového domicilu

Nové pravidlá v registracii DPH
Prihlasovanie pohľadávok v konkurznom konaní
Opýtajte sa nás

Prevod obchodného podielu v s.r.o.

Prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným

prevod-obchodneho-podielu-sroPodľa Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Charakterizuje teda vzťah spoločníka a spoločnosti ako dvoch odlišných subjektov. Pojem obchodný podiel je úzko prepojený s pojmom vklad spoločníka, avšak nemožno ich zamieňať.

Publikované v: GoodWill, máj 2010) Pojem vklad definuje Obchodný zákonník ako súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Prepojenie medzi týmito inštitútmi spočíva v tom, že veľkosť vkladu je smerodajná pre určenie veľkosti obchodného podielu spoločníka v spoločnosti. Vklad sa však po jeho vložení stáva majetkom spoločnosti, preto s ním spoločník nemôže voľne disponovať, avšak za podmienok stanovených spoločenskou zmluvou je oprávnený disponovať obchodným podielom.
Obchodný podiel je teda spôsobilým predmetom právnych vzťahov. Jedným z oprávnení spoločníka je právo obchodný podiel previesť na iného spoločníka, resp. na tretiu osobu. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka so súhlasom valného zhromaždenia. Na tretiu osobu môže spoločník previesť svoj obchodný podiel, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Vyzdvihla by som, že predmetné ustanovenia zákona majú dispozitívny charakter, čo znamená, že spoločníci majú možnosť dohodnúť sa na úplne odlišnej úprave prevodu obchodného podielu.

Uvedené právo spoločníka môžu rozšíriť tak, že prevod podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu umožnia bez akýchkoľvek podmienok, teda aj bez súhlasu valného zhromaždenia. Takáto úprava právnych vzťahov spoločníkov nie je štandardná, nakoľko spoločníci budú mať určite záujem na tom, aká osoba bude spoločne s nim rozhodovať o záležitostiach spoločnosti. Okrem uvedeného dôvodu, bolo by to nelogické, pretože pri prevode podielu dochádza k zmene spoločenskej zmluvy, a k tej je podľa Obchodného zákonníka potrebný súhlas všetkých spoločníkov, resp. súhlas valného zhromaždenia. Na druhej strane môže spoločenská zmluva dispozičné právo spoločníka obmedziť v tom smere, že prevod podielu podmieni väčšinovým súhlasom valného zhromaždenia a demonštratívne vymedzí podmienky, za ktorých je prevod podielu na tretiu osobu vylúčený.

Prevod obchodného podielu sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy, v ktorej musí byť predmet zmluvy dostatočne kvalitatívne a kvantitatívne vymedzený, pričom v zmluve treba uviesť či a v akej miere bol vklad prevodcu do obchodnej spoločnosti splatený. Uvedené má význam aj z hľadiska ručenia prevádzajúceho spoločníka za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
Ďalšou podmienkou platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, okrem dodržania písomnej formy a osvedčenia podpisov účastníkov, je aj vyhlásenie nadobúdateľa, ktorý nie je spoločníkom, že pristupuje k spoločenskej zmluve.

Účinky prevodu obchodného podielu medzi zmluvnými stranami nastávajú v okamihu platnosti zmluvy, to znamená v okamihu dosiahnutia vzájomného konsenzu o obsahu zmluvy. Ak sa na prevod podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, tak sa účinnosť zmluvy odkladá až do tohto okamihu. Vo vzťahu k spoločnosti je situácia iná, pretože podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka účinky prevodu voči spoločnosti nastanú dňom doručenia zmluvy o prevode, resp. ak sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, tak opäť až udelením tohto súhlasu. Od tohto momentu bude spoločnosť považovať nadobúdateľa obchodného podielu za spoločníka. Z tohto hľadiska má zápis zmeny osoby spoločníka do obchodného registra len deklaratórne účinky. Konštitutívne účinky má len vo väzbe na ručenie spoločníka za záväzky spoločnosti a vo vzťahu k tretím osobám.

Stiahnite si PDF:

prevod_podielu

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická Kubovčáková

Viac informácií:
Obchodné meno
Premena vkladu spoločníkov
Novela Obchodného zákonníka- zákon č. 487/2009
Prokuratúra
Zmeny v živnostenskom podnikaní
Opýtajte sa

Prokúra

prokura_1Štatutárny orgán, napríklad konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným alebo predstavenstvo akciovej spoločnosti, je oprávnený riadiť činnosť spoločnosti a konať v mene spoločnosti navonok. Vo výkone jeho funkcie ho môže odbremeniť prokurista, ktorý bude splnomocnený konať za spoločnosť a bude vykonávať len úkony týkajúce sa prevádzky podniku. Prokúra teda predstavuje špecifickú formu zastúpenia podnikateľa na základe plnej moci.

Publikované v: Zisk, 5-6/2010 Prokurista teda nebude v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti, ale na ich záväzkový vzťah sa najčastejšie aplikuje mandátna zmluva.
Ako už bolo uvedené vyššie prokurista, ktorým môže byť len fyzická osoba, je oprávnený vykonávať úkony súvisiace s prevádzkou podniku. Zákon jeho pôsobnosť ešte viac obmedzuje tým, že pokiaľ spoločenská zmluva spoločnosti neustanovuje inak, prokurista nie je oprávnený scudzovať alebo zaťažovať nehnuteľnosti.

Rozsah oprávnenia prokuristu môže byť vo väčšom rozsahu obmedzený vnútornými pokynmi podnikateľa, ktorý v spoločenskej zmluve alebo v dvojstrannej dohode s prokuristom vymedzí ďalšie oblasti s obmedzenou pôsobnosť prokuristu konať. Obmedzenie oprávnenia konať za spoločnosť síce nebude mať právne následky voči tretím osobám, tzn. že právne úkony prokuristu budú platné a účinné a podnikateľa budú zaväzovať, avšak z dôvodu prekročenia oprávnenia konať za spoločnosť môže podnikateľ vyvodiť zodpovednosť prokuristu a požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla. Pre tento prípad si môžu zmluvné strany dohodnúť aj zmluvnú pokutu, ktorú bude prokurista povinný zaplatiť podnikateľovi za každé porušenie svojej povinnosti.

Prokurista môže vykonávať právne úkony za podnikateľa až zápisom prokúry do obchodného registra. Ak podnikateľ splnomocní viacerých prokuristov, určí spôsob ich konania, teda či sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnení každý samostatne, alebo tak, že je potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich. Podpisovanie za spoločnosť sa uskutočňuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého prokurista koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.

Ustanovenie prokuristu do funkcie je zo zákona v pôsobnosti valného zhromaždenia, túto pôsobnosť však môže spoločenská zmluva zveriť i konateľovi. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia Obchodného zákonníka, spoločenská zmluva môže určiť, že vymenovanie a odvolanie prokuristu bude v kompetencii len konateľa.

Spôsoby zániku prokúry nie sú v právnej úprave špeciálne upravené. Keďže prokúra je svojou podstatou zastupovaním podnikateľa, je možné analogicky ukončiť činnosť prokuristu týmito zákonnými formami: odvolaním prokuristu zo strany podnikateľa, dohodou prokuristu a podnikateľa, prokuristovou výpoveďou alebo smrťou prokuristu. Výmaz prokúry z obchodného registra nie je teda podmienkou zániku prokúry.

Ak už bol prokurista odvolaný, ale výmaz prokuristu z obchodného registra ešte nebol vykonaný, podnikateľ bude zaviazaný z konania prokuristu s treťou osobou. Zaviazaný by nebol len v tom prípade, ak sa mu podarí preukázať, že tretia osoba o odvolaní vedela.

Stiahnite si PDF:

prokura

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická

Viac informácií:
Založenie spoločnosti (s.r.o. alebo a.s.)
Zmeny v spoločnosti
Zmluvy a zmluvné vzťahy
Premena na EURO (zmena menovitej hodnoty, imania)
Prečo spolupracovať s nami?

Uznášania schopnosť valného zhromaždenia

Máte problém dosiahnuť uznášania schopnosť valného zhromaždenia?

rozhodovanie_valneho_zhromazdeniaPrávna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku umožňuje spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným prijať rozhodnutie aj mimo zasadnutia valného zhromaždenia. Je to nástroj ako sa môžu spoločníci vyhnúť podmienke dosiahnutia uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia. Hlasovanie per rollam v každom prípade umožňuje Obchodný zákonník a nie je potrebné, aby si ho spoločníci vopred dohodli v spoločenskej zmluve.
Publikované v: GoodWill, jún – júl 2010)

Spôsobom per rollam sú spoločníci oprávnení rozhodovať o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa spoločnosti. Zákon nevymedzuje oblasť otázok, v rámci ktorých by sa obligatórne valné zhromaždenie muselo konať. Pre fungovanie spoločnosti je tento spôsob rozhodovania spoločníkov praktickejší, hlavne ak niektorí spoločníci brzdia prijatie zásadných rozhodnutí alebo jednoducho nie sú prítomní a odmietajú splnomocniť za seba zástupcu.
Novela s účinnosťou od 1. 1. 2002 ustanovila, kto je oprávnený predložiť spoločníkom návrh rozhodnutia, ktoré by malo byť spoločníkmi prijaté hlasovaním per rollam. Návrh rozhodnutia sú oprávnení predložiť konateľ alebo spoločník, alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia Obchodného zákonníka môže spoločenská zmluva rozšíriť okruh osôb oprávnených podávať návrhy uznesení aj o menšinových spoločníkov, ktorých vklad na základnom imaní nedosahuje ani 10% zákonnú hranicu.

Spoločenská zmluva môže ďalej taxatívne vymenovať otázky, o ktorých sa musí obligatórne konať valné zhromaždenie, napr. prevody obchodných podielov spoločníkov, zvýšenie alebo zníženie základného imania spoločnosti atď.

Návrh rozhodnutia musí obsahovať lehotu na zaslanie písomného vyjadrenia. Ostatní spoločníci sú povinní svoje vyjadrenia k návrhu zaslať na adresu sídla spoločnosti v lehote určenej v návrhu. Vyjadrenia zasielajú buď písomne alebo pomocou rôznych prostriedkov oznamovacej techniky (mailom alebo faxom).

Ak spoločník svoje vyjadrenie v určenej lehote nezašle, má sa za to, že jeho hlas je nesúhlasný. Ide o nevyvrátiteľnú domnienku, ktorá platí zo zákona a nemožno ju vyvrátiť žiadnym argumentom. Konatelia potom majú povinnosť výsledky hlasovania oznámiť každému jednotlivému spoločníkovi. Čo sa týka počítania hlasov pre schválenie rozhodnutia, väčšina sa podľa zákona počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.

Na rozdiel od konania valného zhromaždenia, kde sa väčšina hlasov počíta z hlasov prítomných spoločníkov. Znamená to, že pri hlasovaní per rollam nie je potrebné zisťovať uznášaniaschopnosť, ktorá je nevyhnutná pre rozhodovanie valného zhromaždenia. Avšak na prijatie rozhodnutia per rollam je potrebné rešpektovať väčšinu hlasov (či už jednoduchú alebo kvalifikovanú), ktorú vyžaduje zákon alebo spoločenská zmluva pre ten-ktorý prípad, ak by sa rozhodovalo na valnom zhromaždení.

Aj Najvyšší súd SR vyslovil vo svojom rozsudku (sp. zn. Obz 29/94), že ak spoločenská zmluva spoločnosti s ručením obmedzeným stanovuje pre prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia väčšiu ako jednoduchú väčšinu hlasov prítomných spoločníkov, tak pre prijatie takéhoto rozhodnutia mimo valného zhromaždenia podľa § 130 Obchodného zákonníka je potrebná rovnaká väčšina hlasov, ktorá sa však počíta z celkového počtu hlasov patriacich všetkým spoločníkom.

Hlasovanie pre rollam predstavuje efektívne riešenie, ktoré šetrí náklady spoločníkom, prekonáva problémy so vzdialenosťou konania valného zhromaždenia a umožňuje obísť dodržanie lehoty na konanie valného zhromaždenia. Pri špekulatívnych konaniach niektorých spoločníkov však môže byť prostriedkom zneužitia systému a obídenia názoru nepohodlných spoločníkov, ktorí sa nestihnú alebo im bude znemožnené sa vyjadriť.

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická

Viac informácií:
Zmluvy a zmluvné vzťahy

Založenie spoločnosti
Zmena mena, formy, sídla, konateľa či iné zmeny v spoločnosti

Tabuľka základných rozdielov medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a akciovou spoločnosťou

Opýtajte sa

Zákaz konkurencie v pracovnom práve

zakaz-konkurencieUstanovenia Zákonníka práce majú kogentnú povahu, z čoho vyplýva, že účastníci pracovnoprávnych vzťahov môžu uzavrieť len takú zmluvu, ktorú ako zmluvný typ pozná, resp. predpokladá, Zákonník práce (tzv. „numerus clausus”) a pri úprave ich vzájomných práv a povinností môžu použiť len také inštitúty, ktoré výslovne Zákonník práce povoľuje.
Publikované v: GoodWill, apríl 2010

V praxi sa často stáva, že zamestnávatelia zabúdajú na kogentnú povahu pracovnoprávnej úpravy a na pracovnoprávne vzťahy aplikujú inštitúty obchodného práva alebo si inštitúty pracovného práva „upravia” tak, aby vyhovovali ich požiadavkám.
Jedným z takýchto často zneužívaných inštitútov je zákaz konkurencie, ktorý zamestnávatelia často „kopírujú” z ustanovení Obchodného zákonníka.
Obchodný zákonník zakotvuje zákaz konkurencie napríklad u štatutárnych orgánov pri jednotlivých obchodných spoločnostiach, ale predovšetkým v ustanovení § 672a, v zmysle ktorého „sa v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného”.

Zákonník práce takúto formu zákazu konkurencie nepozná, navyše, najmä z dôvodu ochrannej funkcie pracovného práva, v ustanovení § 17 zakotvuje osobitný dôvod neplatnosti právneho úkonu, ktorým je vzdanie sa práv zamestnancom, ktoré ešte len v budúcnosti vzniknú.

Právo, ktorého by sa zamestnanec pri podpise pracovnej zmluvy s konkurenčnou doložkou v tomto znení vopred vzdal, je právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, garantované Ústavou Slovenskej republiky. Ak by napriek uvedenému zamestnanec podpísal pracovnú zmluvu, v ktorej sa zaviaže, že po skončení pracovného pomeru nebude určitú dobu vykonávať konkurenčnú činnosť na vlastný alebo cudzí účet, v prípade porušenia tohto záväzku by zamestnávateľ nemohol uplatniť žiadnu sankciu ani požadovať náhradu škody, pretože také ustanovenie pracovnej zmluvy bude neplatné pre rozpor so zákonom.

Naproti tomu obmedzenie vedľajších konkurenčných aktivít zamestnanca počas trvania pracovného pomeru je priamo zakotvené Zákonníkom práce v ustanovení § 83 ods. 1, podľa ktorého zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Zamestnanec je teda povinný si vopred vyžiadať písomný súhlas od zamestnávateľa ak bude popri pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa.

Túto ďalšiu zárobkovú činnosť môže zamestnanec vykonávať na základe pracovnej zmluvy, dohody o výkone práce mimo pracovného pomeru alebo tiež na základe živnostenského oprávnenia. Majetková účasť zamestnanca v inej právnickej osobe sa ešte nepovažuje za zárobkovú činnosť, ak zamestnanec nevyužíva svoje poznatky, skúsenosti a vedomosti v prospech obchodnej spoločnosti a nepodieľa sa na zabezpečovaní jej podnikania. Za porušenie povinnosti zo strany zamestnanca nepôjde ani v tom prípade, ak vyková vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu a umeleckú činnosť.

Ak by zamestnanec nerešpektoval uvedenú zákonnú povinnosť, zamestnávateľ môže uplatniť výpoveď alebo dokonca okamžité skončenie pracovného pomeru.

Stiahnite si PDF:

konkurencia_pracovnom_prave

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická

Viac informácií:
Kto vám radí?
Opýtajte sa

Zníženie základného imania spoločnosti a povinnosti konateľov

Zníženie základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným a povinnosti konateľov z toho vyplývajúce

znizenie-zakladneho-imaniaZákladným imaním spoločnosti s ručením obmedzeným je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov spoločníkov do spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným povinne vytvára základné imanie pri jej založení. Hodnota základného imania musí byť minimálne 5.000,- €. Jeho výška a rozsah splatenia sa povinne zapisuje do obchodného registra. Výška základného imania nie je nemenná. Počas existencie spoločnosti sa môže zvýšiť alebo znížiť. Jeho hodnota však nikdy nemôže klesnúť pod zákonom stanovenú hranicu.
K zníženiu základného imania môže dôjsť napríklad v prípade vylúčenia spoločníka zo spoločnosti. Obchodný podiel vylúčeného spoločníka sa stáva voľným a spoločnosť ho môže previesť na iného spoločníka, prípadne na tretiu osobu, alebo môže do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, rozhodnúť o znížení základného imania o jeho vklad do spoločnosti. Ďalším prípadom je smrť alebo zánik spoločníka, ktorého obchodný podiel neprechádza na dediča alebo právneho nástupcu. Bez ohľadu na to, či zanikla účasť niektorého spoločníka v spoločnosti, sa môžu spoločníci dohodnúť, že znížia základné imanie v spoločnosti. Na prijatie tohto rozhodnutia sa vyžaduje súhlas kvalifikovanej dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje vyššie hlasovacie kvórum.

Uznesenie valného zhromaždenia o znížení základného imania musí obsahovať určenie výšky, o ktorú sa základné imanie zníži, ďalej spôsob, akým sa spoločnosť rozhodla znížiť základné imanie, t.j. znížením nominálnej hodnoty vkladov alebo znížením počtu vkladov spoločníkov, a v neposlednom rade informáciu, ako sa naloží s čiastkou získanou znížením základného imania.

V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov veriteľov (keďže znížením základného imania sa zhoršuje vymožiteľnosť ich pohľadávok), zákon ukladá konateľom spoločnosti notifikačnú povinnosť vo vzťahu k veriteľom. Podľa § 147 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zverejniť zníženie základného imania a jeho výšku do 15 dní po rozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní. V oznámení vyzvú veriteľov spoločnosti, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 90 dní po poslednom oznámení. Spoločnosť je povinná veriteľom, ktorí včas prihlásia svoje pohľadávky, poskytnúť primerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojiť.

V prípade, že by veriteľ nestihol prihlásiť svoju pohľadávku, neznamená to, že by ju „strácal”, len sa nemôže domáhať jej priameho uspokojenia, resp. primeraného zabezpečenia.

Zníženie základného imania nadobúda účinky zápisom do obchodného registra. K návrhu na zápis zníženého základného imania do obchodného registra konatelia prikladajú rozhodnutie valného zhromaždenia o znížení základného imania (zápisnica o valnom zhromaždení) a doklady preukazujúce splnenie zákonných povinností, a to zverejnenie zníženia základného imania a jeho výšky v Obchodnom vestníku a doklady, z ktorých je zrejmé, že veriteľom, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, poskytla spoločnosť primerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojila.

Stiahnite si PDF:

znizenie_zi

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická – konateľ

Viac informácií:
Založenie spoločnosti (s.r.o. alebo a.s.)
Zmeny v spoločnosti
Zmluvy a zmluvné vzťahy
Premena na EURO (zmena menovitej hodnoty, imania)
Prečo spolupracovať s nami?

Úroky z omeškania

uroky-z-omeskania_1Otázka čitateľa:

Ak mi za riadne poskytnutú službu zaplatil klient až po termíne splatnosti uvedenom na faktúre, môžem od neho požadovať zaplatenie úrokov? Ak áno, v akej výške?

Odpoveď:

Pre správne porozumenie je potrebné vysvetliť základné pojmy ako sú úrok, úrok z omeškania a zmluvná pokuta.

Úrok je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi za poskytnutie peňazí = úveru. Zmluvou o úvere, ktorá je upravená v ustanoveniach § 497 – 507 Obchodného zákonníka, sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Na rozdiel od úroku, ktorý môžeme chápať ako odplatu za používanie poskytnutého úveru, úrok z omeškania je sankcia, ktorá prináleží veriteľovi za porušenie povinností dlžníka riadne a včas splatiť svoj peňažný záväzok. Nárok naň vzniká veriteľovi bez ohľadu na to, či sa na tom účastníci dohodli, čiže priamo zo zákona, pričom je na veriteľovi či si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatní alebo nie.

Zmluvná pokuta je jedna z foriem zabezpečenia záväzku a v konečnom dôsledku predstavuje taktiež sankčnú platbu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť za porušenie povinnosti, na ktorej zabezpečenie bola zmluvná pokuta dohodnutá. Nárok na jej zaplatenie teda veriteľovi vzniká, len vtedy ak si zmluvnú pokutu a jej výšku, príp. spôsob jej určenia, účastníci v zmluve dohodli.

Bližšie si ozrejmime spôsob výpočtu úrokov z omeškania po 01.01.2009.

Ak omeškanie dlžníka nastalo v čase medzi 01.01.2009 a 14.01.2009, platí, že ak neboli úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, bol dlžník povinný platiť úroky z omeškania o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba ECB platí počas celého príslušného kalendárneho polroka.

Ak sa dlžník dostal do omeškania po 15.01.2009, platí, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na vyššie uvedené máte ako veriteľ zo zákona nárok požadovať od dlžníka, ktorý sa dostal do omeškania s peňažnými plnením, zaplatenie úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov, preferovaná je dohoda účastníkov. Ak ste sa nedohodli, uplatní sa zákonná právna úprava, ktorá je v súčasnosti totožná pre občianskoprávne aj obchodnoprávne vzťahy. Z viacerých sadzieb ECB sa na účel výpočtu úrokov z omeškania použije sadzba hlavné refinančné operácie, ktorá je od 13.05.2009 1%.

Stiahnite si PDF:

uroky_omeskanie

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická Kubovčáková

Viac informácií:
Vymáhanie pohľadávok
Novela Obchodného zákonníka- zákon č. 487/2009
Prihlasovanie pohľadávok v konkurznom konaní
Opýtajte sa

Skončenie pracovnoprávneho vzťahu

Skončenie pracovnoprávneho vzťahu dočasného pridelenia zamestnanca

skoncenie-pracovneho-pomeru

V prvom rade je dôležité mať na pamäti, že pracovnoprávny vzťah dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa je právny vzťah, v ktorom vystupujú traja účastníci, t.j. zamestnávateľ, zamestnanec a užívateľský zamestnávateľ.

Jeho založenie predpokladá tri právne úkony:

  • pracovnú zmluvu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
  • dohodu o dočasnom pridelení medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorá môže byť súčasťou pracovnej zmluvy, alebo dodatkom k pracovnej zmluve
  • dohodu o dočasnom pridelení medzi zamestnávateľom a užívateľským zamestnávateľom.

Bez súhlasu zamestnanca nemožno dočasné pridelenie zamestnanca k inému zamestnávateľovi uskutočniť. Ide o dobrovoľný súhlas zamestnanca, pretože jeho dočasné pridelenie na výkon práce k inému zamestnávateľovi predstavuje veľmi závažný zásah do jeho pracovných podmienok. Dočasným pridelení zamestnanca k užívateľského zamestnávateľovi nezaniká pôvodný pracovný pomer so zamestnávateľom, ten ostáva zachovaný, pretože zamestnanec je jednak účastníkom pracovného pomeru so zamestnávateľom a zároveň účastníkom pracovnoprávneho vzťahu sui generis s užívateľským zamestnávateľom.

Užívateľský zamestnávateľ nemôže vykonávať právne úkony voči zamestnancovi počas dočasného pridelenia, rovnako ako nemôže skončiť pracovný pomer so zamestnancom.

Podstatou dočasného pridelenia je, že ide o nástroj ako predísť prepúšťaniu zamestnancov pre prevádzkové dôvody zamestnávateľa, preto dočasné pridelenie by malo byť vždy dohodnuté na určitú dobu. V prípade, že by zamestnávateľ uzavrel pracovnú zmluvu výlučne len za účelom jeho dočasného pridelenia k inému zamestnávateľovi, k takejto činnosti potrebuje povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania od Ústredia práce, soc. vecí a rodiny.

Jednou z podstatných náležitostí dohody o dočasnom pridelení zamestnanca by mala byť aj dohoda o skončení pracovnoprávneho vzťahu pred uplynutím dojednanej doby. Podľa Zákonníka práce môžu dočasné pridelenie zamestnanca predčasne ukončiť zamestnanec so zamestnávateľom na základe vzájomnej dohody. Pri jednostrannom skončení tohto pracovnoprávneho vzťahu Zákonník práce predpokladá, že sa zmluvné strany dohodnú na jeho spôsobe a podmienkach.

Účastníci pracovného pomeru by si preto mali dohodnúť podmienky, za ktorých je zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ oprávnený jednostranne skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím dohodnutej doby, napr. zo zdravotných dôvodov alebo výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu.
Zánikom pracovnoprávneho vzťahu dočasného pridelenia nezanikne pracovný pomer. Ten trvá naďalej a ukončiť ho možno len spôsobom uvedeným v Zákonníku práce.

Stiahnite si PDF:

skoncenie_pracovno_pravneho_vztahu

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická

Viac informácií:
Môže zamestnávateľ jednostranne preradiť zamestnanca?
Výpoveď daná zamestnávateľom z organizačných dôvodov
Pracovná zmluva po dobu určitú

Rozmysleli ste si to s výpoveďou

Opýtajte sa

Preradenie zamestnanca na inú prácu

preradit-zamestnanca_1Môže zamestnávateľ jednostranne preradiť zamestnanca na inú prácu?

Pracovný pomer je záväzkový vzťah založený dvojstrannou pracovnou zmluvou, v ktorej si zmluvné strany dohodli pracovné podmienky, napr. druh práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky atď. Keďže ide o dvojstranný záväzkový vzťah, k jeho zmene môže dôjsť opäť na základe dohody oboch účastníkov, len výnimočne jednostranným právnym úkonom jedného z nich. Je nevyhnutné podotknúť, že veľa pracovných podmienok je daných priamo Zákonníkom práce a tieto nemožno meniť ani len dohodou oboch účastníkov, napr. vyšší rozsah práce nadčas.

Zamestnávateľ je výnimočne oprávnený bez súhlasu zamestnanca preradiť ho na inú preňho vhodnú prácu, a to len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 55 ods. 2 a ods. 4 Zákonníka práce. Dôvody jednostranného preradenia zamestnanca môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej skupiny patria dôvody, pri ktorých nejde len o oprávnenie, ale dokonca o povinnosť zamestnávateľa, za nesplnenie ktorej môže byť zamestnávateľ sankcionovaný inšpekciou práce. Do druhej skupiny patrí dôvod, ktorý zamestnávateľa oprávňuje zamestnanca jednostranné preradiť, nie je to však jeho povinnosť.

Najčastejším dôvodom preradenia je skutočnosť, že zamestnanec stratil dlhodobo zdravotnú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu musí byť doložená lekárskym posudkom, ktorý vydá ošetrujúci lekár. Z obsahu lekárskeho posudku musí jednoznačne vyplývať stanovisko, že zamestnanec nie je spôsobilý vykonávať dohodnutú prácu. Ak by zamestnávateľ nepreradil zamestnanca na inú vhodnú prácu, zamestnanec je oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce, čo sa kvalifikuje ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa, za čo patri zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

Ďalším častým dôvodom jednostranného preradenia je skutočnosť, že tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako 9 mesiacov vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie.

Medzi ďalšie dôvody, pri ktorých je zamestnávateľ povinný preradiť zamestnanca, patrí tiež strata spôsobilosti vykonávať nočnú prácu (aj táto skutočnosť musí byť doložená lekárskym posudkom), alebo ak o preradenie na dennú prácu požiada tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov pracujúca v noci. Túto povinnosť má zamestnávateľ aj vtedy, ak je to nevyhnutné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu alebo je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia iných pred prenosnými chorobami.

Preradenie by nemalo trvať nastálo, ale len po nevyhnutne potrebný čas (napr. po dobu zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca), pričom zamestnanec sa preradzuje na inú prácu v rámci dohodnutého druhu a miesta práce. V prípade, že by zamestnávateľ nemal žiadnu inú vhodnú prácu pre zamestnanca, môže sa so zamestnancom dohodnúť na zmene druhu práce, ktorý bol uvedený v pracovnej zmluve. Tento druh práce však musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, jeho schopnostiam a kvalifikácii.

Zákonník práce predpokladá aj takú situáciu, pri ktorej preradenie zamestnanca závisí od vôle zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca bez je súhlasu, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.

Stiahnite si PDF:

jednostranne_preradenie

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická – konateľ

Viac informácií:
Výpoveď daná zamestnávateľom z organizačných dôvodov
Pracovná zmluva po dobu určitú

Rozmysleli ste si to s výpoveďou

Evidencia pracovného času a nadčasov

Odmeňovanie zamestnanca za prácu

Opýtajte sa

Patrí obchodný podiel v spoločnosti do predmetu BSM

obchodny-podiel

Z prísneho výkladu ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o predmete bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyplýva, že režimu BSM nemôžu podliehať hodnoty, ktoré nie sú hmotné a teda nie sú vecami podľa toho, ako chápe pojem vec občiansko-právna teória. Obchodný podiel je nehmotnou majetkovou hodnotou, nejde preto o vec v právnom zmysle slova. Ak obchodný podiel nie je nie je vec, nemôže byť ani predmetom spoluvlastníctva, či už podielového, alebo bezpodielového.

Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že vyššie uvedený právny názor je prekonaný a súčasná právna úprava predmetu BSM zastaralá. Aj obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným ako iná majetková hodnota, môže byť predmetom BSM za predpokladu, že bol nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Pri opačnom výklade vyššie uvedeného možno konštatovať, že ak obchodný podiel nadobudol jeden z manželov pred uzavretím manželstva, tento nemôže byť predmetom BSM, ale patrí do výlučného vlastníctva manžela – spoločníka.

Pokiaľ však ide o výnosy, úžitky a prírastky veci, ktorá je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, súdna prax zaujala jednoznačné stanovisko, že výnosy, úžitky a prírastky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bez ohľadu na to či vec sama je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov.

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda patria výnosy z obchodného podielu, predovšetkým podiel na zisku, za predpokladu, že boli vyplatené.

Ak zanikne účasť manžela – spoločníka v spoločnosti za jej trvania, do bezpodielového spoluvlastníctva vstupuje vyplatený vyrovnací podiel alebo pri prevode obchodného podielu vyplatená odplata za obchodný podiel manžela – bývalého spoločníka. Pri zániku spoločnosti vstupuje do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatený podiel na likvidačnom zostatku.

Na záver možno konštatovať, že príjmy plynúce z obchodného podielu, tak ako už bolo hore uvedené, budú v každom prípade za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jedným zo zdrojov BSM. Ak aj bude obchodný podiel patriť len jednému z manželov, výnosy z neho – napr. podiel na zisku alebo aj odmena za jeho prevod, budú patriť do BSM, a to aj v takom prípade, že obchodný podiel bol nadobudnutý výlučne z prostriedkov oddeleného vlastníctva jedného z manželov.

Stiahnite si PDF:

obchodny_podiel

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická – konateľ

Viac informácií:
Obchodné spoločnosti
Opýtajte sa