Rozvod a veci s ním súvisiace

Poskytujeme kvalifikované právne služby a komplexné právne poradenstvo v oblasti rodinného práva. Naša advokátska kancelária má v tejto oblasti množstvo praktických skúsenosti, zameriavame sa na dôsledné uplatňovanie všetkých legitímnych požiadaviek našich klientov. Spokojnosť klientov s našimi službami, náš značný prínos k ľahšiemu prekonaniu emočne vypätých situácií a náročných životných období našich klientov nás ženie vpred. V prípade zastupovania klientov v rozvodovom konaní môže naša spolupráca pokračovať i pri riešení zvyčajne na to nadväzujúceho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Našim klientom poskytujeme v oblasti rodinného práva potrebné právne rady, vypracúvame písomné podania, listiny o právnych úkonoch, zastupujeme ich v rôznorodých súdnych konaniach:
rozvod manželstva
Uvažujete o rozvode manželstva a neviete aký je postup? Podľa právneho poriadku SR je oprávnený rozhodnúť o zrušení manželstva rozvodom len súd, pričom v rámci súdneho konania skúma či sú na rozvod manželstva splnené zákonné podmienky (vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi). Vždy je nevyhnutné, aby jeden z manželov ako navrhovateľ podal na príslušný súd Návrh na rozvod manželstva spĺňajúci základné zákonné náležitosti proti druhému manželovi ako odporcovi (a to aj v tom prípade, ak sa manželia už predtým vzájomne „zhodli na rozvode“). Na základe takého návrhu prebehne „štandardné“ súdne konanie, Návrh na rozvod bude doručený odporcovi na vyjadrenie sa k nemu, súd vytýči pojednávanie na ktoré sú manželia povinní sa dostaviť. Ak bude mať súd za preukázané slnenie zákonných podmienok na rozvod manželstva – vydá rozsudok, ktorým manželstvo účastníkov rozvedie. Ak sú manželia zároveň rodičmi maloletých detí, je súd povinný v danom konaní o rozvod manželstva upraviť aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
Neviete sa s druhým rodičom dohodnúť na starostlivosti o Vaše mal. dieťa ? Úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (ďalej len „ÚPP“) sa rozumejú najmä rozhodnutia súdu o:
- osobnej starostlivosti (ktorému z rodičov sa mal. dieťa zveruje do osobnej starostlivosti, prípadne že sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov),
- zastupovaní mal. dieťaťa a správe jeho majetku,
- určení výživného rodičovi, ktorému mal. dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti,
- úprave styku (rozsahu stretávania sa) mal. dieťaťa s rodičom, ktorému mal. dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, prípadne s inými blízkymi osobami,
- podstatných veciach súvisiacich s ÚPP ako je vysťahovanie mal. dieťaťa do cudziny, udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti mal. dieťaťu a pod..
O ÚPP na čas po rozvode rozhoduje súd vždy súbežne s konaním o rozvod manželstva, a to v tom prípade ak má za preukázané splnenie podmienok na rozvod manželstva. Ďalej o ÚPP rozhoduje súd aj vtedy, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, a to bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie. Rodičia sa môžu o ÚPP dohodnúť formou tzv. rodičovskej dohody, avšak túto musí schváliť súd. To znamená, že súdy rozhodujú o ÚPP v „štandardnom“ súdnom konaní, kedy jeden z rodičov musí podať na súd návrh ako navrhovateľ proti druhému rodičovi ako odporcovi. Pokiaľ súd už raz rozhodol o ÚPP vo vzťahu k Vaším maloletým deťom, také rozhodnutie možno po splnení zákonných podmienok zmeniť v ďalšom súdnom konaní iniciovanom niektorým z rodičov, a to aj len v čiastkový otázkach ako je výška výživné, úprava styku a pod.

úprava vyživovacích povinností (rodičov k deťom, detí k rodičom, medzi manželmi, medzi ostatnými príbuznými)
Nie je vo vzťahu ku Vám plnená zákonná vyživovacia povinnosť ? Zákon o rodine upravuje viacero druhov vyživovacích povinností, pričom pre každú z nich platia odlišné kritéria. Ide o zákonnom stanovené vyživovacie povinnosti, pričom ak si povinný subjekt (t.j. ten kto má povinnosť platiť výživné) neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť, môže sa jej oprávnený subjekt (t.j. ten kto má právo na prijatie výživného od povinného subjektu) domáhať súdnou cestou. Povinný a oprávnený sa môžu na plnení vyživovacej povinnosti dohodnúť, v niektorých prípadoch je potrebné, aby takú dohodu schválil súd.

príspevok na výživu rozvedeného manžela
Ste rozvedený a nie je vo Vašich schopnostiach živiť sa sám ? Jedná sa o osobitný druh vyživovacej povinnosti podľa zákona o rodine, ktorý môže vzniknúť len medzi rozvedenými manželmi. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť pri splnení zákonom stanovených predpokladov – napr. ak nie je schopný sám sa živiť exmanžel, ktorý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke
Ide o osobitný druh vyživovacej povinnosti podľa zákona o rodine, ktorý môže vzniknúť len matke mal. dieťaťa voči otcovi tohto dieťaťa, s ktorým nie sú v manželskom zväzku, eventuálne tehotnej žene voči pravdepodobnému otcovi jej dieťaťa, s ktorým nie sú v manželskom zväzku. Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka.

vymáhanie neuhradeného výživného
Máte súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť hradenia výživného, avšak povinná osoba napriek tomu výživné neplatí ? Právny poriadok Vám umožňuje podať Návrh na vykonanie exekúcie alebo súdny výkon rozhodnutia proti povinnému. Súdny exekútor je oprávnený zadržať povinnému vodičský preukaz pri vymáhaní ktoréhokoľvek druhu výživného upraveného zákonom o rodine. Povinný sa neplnením vyživovacej povinnosti taktiež môže dopustiť trestného činu Zanedbania povinnej výživy.

určenie rodičovstva
Pod určením rodičovstva sa rozumie určenie materstva dieťaťa (matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila) alebo určenie a zapretie otcovstva dieťaťa. Pre určenie otcovstva dieťaťa zákon o rodine upravuje tzv. tri zákonné domnienky otcovstva, a to: 1. otcovstvo svedčiace manželovi matky 2. otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov a 3. otcovstvo určené rozhodnutím súdu. Zákon o rodine upravuje za splnenia ktorých predpokladov sa uplatní tá ktorá domnienka určenia otcovstva dieťaťa, a tiež akým spôsobom ju možno úspešne zaprieť, t.j. vyvrátiť predpoklad otcovstva určeného zákonom ak oprávnená osoba zistí, že právne určený otec nie je biologickým otcom dieťaťa.

osvojenie
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Inštitút osvojenia upravený v zákone o rodine väčšina ľudí pozná pod pojmom adopcia. Zákon o rodine upravuje okrem osvojenia aj inštitút tzv. náhradnej starostlivosti, pričom tieto pojmy sa môžu nesprávne zamieňať. Náhradnou starostlivosťou sú dočasné opatrenia, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnou starostlivosťou sa rozumejú tieto formy starostlivosti o dieťa: 1. zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča 2. pestúnska starostlivosť 3. ústavná starostlivosť.

príprava rodičovskej dohody
Na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa rodičia môžu dohodnúť formou tzv. rodičovskej dohody. Takáto dohoda však musí byť schválená súdom. Čo sa rozumie pod výkonom rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je objasnené v druhom bode tohto článku.

príprava dohody o vyporiadaní bezdpodielového spoluvlastníctva manželov
Neviete sa s ex/manželom dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) ? Poradíme Vám na čo máte nárok, zastúpime Vás pri rokovaní s ex/manželom, pripravíme Vám dohodu o vyporiadaní BSM alebo žalobu na súd, pričom Vás budeme zastupovať v príslušnom súdnom konaní. Po zániku BSM (BSM zaniká zánikom manželstva, výnimočne môže zaniknúť i súdnym rozhodnutím za trvania manželstva po splnení zákonných podmienok) sa vykonáva jeho vyporiadanie, t.j. rozdelenie vecí, práv a záväzkov medzi ex/manželmi. Ex/manželia môžu do troch rokov od zániku BSM vyporiadať ho dohodou, alebo jeden z nich môže v tej istej lehote podať proti druhému ex/manželovi žalobu na súd na vyporiadanie BSM. V takom prípade sa vyporiadanie BSM vykoná súdnym rozhodnutím. Aj počas súdneho konania môžu ešte ex/manželia dospieť k dohode napr. formou súdneho zmieru. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

zastupovanie v súdnom konaní o vyporiadanie bezdpodielového spoluvlastníctva manželov

Exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky a daňový preplatok

Účinnosť: 01.01.2015

Meritórny link:
§ 93 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
§ 105 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení

Otázka:
Dňa 24.4.2015 o 8:48, Melišová Jaroslava <melisova@pp.sk> napísal:
Dobrý deň, Katka,
Mám tu otázku č. 20150423-01-N303242 – poprosím súrne – ako sa Vám dá.
Ďakujem
Jarka
………………..
Poradie zrážok v zápočtovom liste:
1. EX 34/2009 – aktuálne zrážam
2. EX 337/2007 – nezrážam
3. EX 846/10 – nezrážam
4. MCGA legal – neprišla ešte
5. EX 88/2011 – nezrážam
6. EX 17265/12 – nezrážam
Toto bolo poradie v zap.liste
Ešte okrem tohto prišli
7. EX 952/2014
8. EX 953/2014

Aktuálne uspokojujem EX 34/2009. V marci bolo pracovníkovi vykonané ročné zúčtovanie dane, kde mu vyšiel na manželku preplatok 439€. Spravila som to že som posúdila celú výšku čistej mzdy (vrátane daň. preplatku) a zaslala som zrazenú sumu EX 34/2009. Prišiel mi však EX 88/2011 – Príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej pohľadávky. Brala som túto EX ako piatu v poradí preto som ju neuspokojovala.

Prosím o radu ako mam postupovať pri odpovedi exekútorovi, a či bolo nutné preskočiť poradie na prikázaní inej pohľadávky pri preplatku dane.

Č. spisu: _Ex 88/2011
Dobrý deň. vo veci exekúcie Ex 88/2011 Vám ako zamestnávateľovi povinného Jiži Fara bol doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Predmetný exekučný protokol nepojednáva o zrážkach zo mzdy, ale o prikázaní inej peňažnej pohľadávky, t.j. v prípade, ak povinný požiadal Vás ako zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane a povinnému vznikol daňový preplatok, ste povinný ho v súlade s vydaným príkazom na začatie exekúcie zadržať v plnej výške v prospech účtu súdneho exekútora. Nakoľko do dnešného dňa od Vás neevidujeme žiadnu odpoveď, žiadam Vás o oznámenie, či a v akej výške povinnému vznikol daňový preplatok pri ročnom zúčtovaní dane.

Odpoveď:

Zrážkami zo mzdy a z iných príjmov možno exekúciu vykonať v prípade, že povinný je fyzickou osobou. Exekúcia postihuje mzdu povinného alebo iný príjem tak, že platiteľ mzdy alebo iného príjmu vyplatí mzdu alebo iný príjem oprávnenému namiesto povinného. Zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov je každý platiteľ mzdy alebo iných príjmov (ďalej len „platiteľ“) povinný vykonávať od okamihu, kedy mu bol doručený „Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy“ alebo „Príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov“ a tieto nevyplácal povinnému. Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na ich vyplatenie. Výplatu vykonaných zrážok na účet súdneho exekútora platiteľ urobí až po doručení „Exekučného príkazu na vykonanie zrážok zo mzdy alebo „Exekučného príkazu na vykonanie zrážok z iných príjmov“, nakoľko sa čaká na uplynutie zákonných lehôt pre podanie námietok povinného.

Pokiaľ ide o preplatky na dani, správne by mal exekútor postupovať tým spôsobom, že ak sa dozvie o existencii preplatku na dani, mal by v zmysle § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) vykonať exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok a príkaz doručiť finančnej správe, keďže povinným je z tohto pohľadu štát. V každom prípade platí, že pokiaľ je vydaný len príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov, tak na tento príkaz sa nevzťahujú preplatky na dani, ktoré nie sú ani mzdou ani iným príjmom v zmysle exekučného poriadku. Nepoznám obsah exekučného príkazu, takže konkrétne nie je možné sa vyjadriť. Ak preplatok na dani príde na účet povinného a v rámci výkonu exekúcie postihol/zablokoval exekútor aj účet, tak môže tento príjem postihnúť. Zráža sa samozrejme exekúcia prvá v poradí.

Záver:
Vzhľadom na vyššie uvedené pokiaľ sa súdny exekútor dozvie o existencii preplatku na dani, mal by vykonať exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok a príkaz doručiť finančnej správe, keďže povinným je z tohto pohľadu štát. V každom prípade platí, že pokiaľ je vydaný len príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov, tak na tento príkaz sa nevzťahujú preplatky na dani, ktoré nie sú ani mzdou ani iným príjmom v zmysle exekučného poriadku. Ak preplatok na dani príde na účet povinného a v rámci výkonu exekúcie postihol/zablokoval exekútor aj účet, tak môže tento príjem postihnúť. Zráža sa samozrejme exekúcia prvá v poradí.

Novela katastrálneho zákona

bystrOtázka čitateľa:

V médiách som zachytil, že od septembra má byť konanie vo veci katastra lacnejšie a rýchlejšie. Mohli by ste uviesť, o aké zmeny ide?

Odpoveď:

Dňa 1. septembra 2009 nadobudne účinnosť zákon č. 304/2009 Z.z. zo dňa 24. júna 2009, ktorý novelizoval aj katastrálny zákon č. 162/1995 Z.z. (KZ) v platnom znení.

Cieľ novely

Cieľom novely je vytvoriť možnosť vybrať si bezpečný, jednoduchý, rýchly prevod nehnuteľnosti cez poisteného právnika, vrátane elektronického podania pri zachovaní vkladového systému cez existujúce katastrálne úrady. Novela ponúka návratnosť finančných prostriedkov cez inštitút náhrady škody, ak k pochybeniu došlo práve zo strany notára alebo advokáta. Ministerstvo spravodlivosti SR sleduje novelou budovanie vkladového systému tak, aby predstavoval účinnejší filter vadných zmlúv.

Možnosť elektronickej komunikácie otvára cestu na efektívny proces zavŕšenia vecno-právnych účinkov zmlúv. Notári aj advokáti sú vybavení zaručeným elektronickým podpisom a prevody nehnuteľností možno po schválení elektronizácie očakávať aj na počkanie.

Novela KZ zavádza elektronickú formu katastrálneho konania. To podstatne urýchľuje operáciu prijatia návrhu na vklad a zápisu vkladu práva do listu vlastníctva, eliminuje možnú chybovosť pri zápise údajov. Z dôvodu zjednodušenia podania návrhu na vklad sa upravujú jeho náležitosti. Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

Novela KZ sa nedotýka autoritatívneho zásahu správy katastra vo vzťahu k vadnej zmluve. Určitým odbremenením je stav, keď je zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. V týchto prípadoch je notár/advokát zodpovedný za posudzovanie civilistických prvkov súkromnoprávnej povahy. Novela reaguje na najväčšie nečestnosti pri prevodoch nehnuteľností spôsobované podvodmi pri plnomocenstvách na uzavretie zmluvy. Poisteným právnikom, registrovaným v komorovom systéme, prináleží posudzovať súkromnoprávne inštitúty (zmluva, omyl, tieseň, dobré mravy, interpretačné pravidlo, odstúpenie od zmluvy, absolútna a relatívna neplatnosť atď.). Je tu preto možné skrátenie lehoty na povolenie vkladu na 20 dní.

Cieľom novely je dosiahnuť komplexnú ochranu účastníkov prevodu v prípade notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom, nakoľko prax potvrdzuje, že podvody nesúvisia len so zneužívaním osoby prevodcu ale aj osoby nadobúdateľa. Rozvoj elektronickej komunikácie verejnej správy s občanmi zákonodarca podnietil poplatkovými úľavami: napr. správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podaný elektronicky bude v sume 33 € namiesto 66 €, pri zrýchlenom vklade do 15 dní podanom elektronicky v sume 130 € namiesto 265,50 €. Správny orgán vyberie poplatok znížený o 15 €, ak účastník konania o vklade podal oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe tlačiva.

Judr. Juraj Bystrický
Právne centrum, s.r.o.Viac informácií:
Daňové priznanie pre právnické osoby (publikovaný článok)
Opýtajte sa

Výpoveď daná zamestnávateľom z organizačných dôvodov

vypoved_zamestnancovimOtázka čitateľa: Pracoval som v jednom podniku a dostal som výpoveď z organizačných dôvodov, avšak na moje miesto bol následne prijatý nový zamestnanec. Je takýto postup zamestnávateľa v poriadku?

Odpoveď:
Zákonník práce v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) umožňuje zamestnávateľovi dať výpoveď zamestnancovi z dôvodu, že sa stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o :


1. zmene jeho úloh,
2. technického vybavenia,
3. o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce
4. iných organizačných zmenách.

Ak zamestnávateľ chce postupovať týmto spôsobom, musí dodržať niekoľko podmienok…

V prvom rade je potrebné urobiť písomné rozhodnutie o organizačnej zmene. Zákon síce vyžaduje písomnú formu, ale jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou. Medzi touto organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí byť príčinný vzťah. Ďalej podľa ustanovenia § 63 ods. 2 zamestnávateľ má v tomto prípade povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu. Stačí však, ak zamestnávateľ pred daním výpovede zamestnancovi ponúkne akúkoľvek prácu, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady. Takouto prácou môže byť aj práca na kratší pracovný čas. Ide o tzv. hmotnoprávnu podmienku výpovede, čo znamená, že ak zamestnávateľ tak neurobí, výpoveď je neplatná. Z dôvodu právnej istoty odporúčame takúto ponuku urobiť v písomnej forme, aj keď to zákon nevyžaduje.

Ďalšou podmienkou uplatnenia tohto výpovedného dôvodu je, že zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Zamestnávateľ povinnosť ponuky práce nemusí splniť jedine v prípade, ak nemá žiadne voľné pracovné miesto pre zamestnanca. Aj túto skutočnosť však musí vedieť preukázať aj v prípadnom súdnom spore.

Pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej 2 mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, je výpovedná doba najmenej 3 mesiace. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Dôležité je aj ustanovenie § 64 Zákonníka práce, ktoré upravuje zákaz výpovede. To znamená, že zamestnávateľ nesmie takémuto zamestnancovi dať výpoveď, nakoľko by bola neplatná. Jedná sa o práceneschopného zamestnanca, ktorý si chorobu alebo úraz nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, o zamestnanca, ktorý podal návrh na ústavné ošetrovanie alebo kúpeľnú liečbu a zamestnankyňu, ktorá je tehotná, na materskej dovolenke alebo zamestnanca alebo zamestnankyňu na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelý zamestnanec alebo zamestnankyňa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Ďalej je chránený zamestnanec povolaný na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie, dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie a zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku za dočasne nespôsobilého na nočnú prácu.

Je nevyhnutné zdôrazniť, že ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa ustanovenia § 61 ods. 3 Zákonníka práce, nesmie počas troch mesiacov znova utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovného miesto iného zamestnanca. Táto lehota sa počíta od skončenia pracovného pomeru zamestnanca, ktorému bola daná výpoveď z tohto dôvodu.

Vzhľadom na vyššie uvedené Váš bývalý zamestnávateľ porušil ustanovenia Zákonníka práce a Vy máte možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde a požadovať od neho náhradu mzdy za toto obdobie. Na mieste je aj otázka, či Vám zamestnávateľ vyplatil odstupné, pretože ak pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa z Vami uvedeného dôvodu, máte nárok na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, resp. trojnásobku, ak ste uňho pracovali viac ako 5 rokov.

Viac informácií:
Pracovná zmluva po dobu určitú

Rozmysleli ste si to s výpoveďou

Evidencia pracovného času a nadčasov

Odmenovanie zamestnanca za prácu cez vikend

Opýtajte sa

Poistenie zodpovednosti za škodu

povinne_poistenieOtázka čitateľa:

Mám uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na moje osobné motorové vozidlo. Výška poistného sa mi zdá privysoká. Ako mám dosiahnuť jej zníženie? Stačí ak nasledujúce poistné nezaplatím a nájdem si lacnejšiu poisťovňu?

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou  motorového vozidla

alebo skrátene poistenie zodpovednosti je poistenie, ktoré je povinný mať uzatvorené každý, kto podľa zákona o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú jeho prevádzkou.

Zväčša je to vlastník, či užívateľ motorového vozidla. Povinné zmluvné poistenie musí byť uzatvorené na každé motorové vozidlo, ktoré je zaradené do evidencie motorových vozidiel a je súčasťou premávky na pozemných komunikáciách. Účelom poistného z poistenia zodpovednosti, je najmä úhrada preukázaných nárokov poškodeného  na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ušlého zisku a pod.. Z poistného môžu byť dokonca hradené aj náklady na advokáta spojené s uplatnením si práv pri náhrade škody.

Ako sa počíta poistné?

Pri výpočte poistného vychádzajú poisťovne z viacerých kritérií, ako napr. výkon  motorového vozidla, jeho hmotnosť, vek vlastníka (držiteľa) motorového vozidla a pod. Len pre zaujímavosť možno uviesť, že v niektorých štátoch EÚ (Nemecko, Taliansko) sa výška poistného odvíja aj od  farby motorového vozidla.

Výšku poistného možno ovplyvniť najmä výberom vhodnej poisťovne. Každá poisťovňa sa zameriava na určitú skupinu obyvateľstva, pre ktorú vytvára atraktívne podmienky poistenia. V prípade, že sa Vám výška poistného zdá neprimerane vysoká alebo máte možnosť uzavrieť poistnú zmluvu na nižšie poistné, je potrebné pôvodnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vypovedať. Výpoveď musí byť podaná najneskôr šesť týždňov pred uplynutím poistného obdobia. Týmto spôsobom poistné zanikne uplynutím doby poistenia a poistník (ten, kto je poistený) môže uzavrieť novú poistnú zmluvu s inou alebo pôvodnou poisťovňou.

Poistenie zodpovednosti môže zaniknúť aj z dôvodu neplatenia poistného počas poistného obdobia, poistník však v tomto prípade nie je oprávnený uzavrieť poistenie zodpovednosti s iným poisťovateľom. Zákon teda neumožňuje prestať platiť poistné, ak ste sa k jeho úhrade predtým zaviazali.

Poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. To znamená, že ak po doručení poštovej poukážky alebo výzvy na úhradu poistného za ďalšie obdobie k úhrade počas jedného mesiaca po splatnosti nedôjde, práva a povinnosti z pôvodného poistenia zodpovednosti zanikajú. Poistenie zodpovednosti potom možno uzavrieť znovu. Pri poistení zodpovednosti, podobne ako pri iných odvetviach nášho hospodárstva platí trhový princíp ponuky a dopytu. Ak sa Vám teda výška poistného zdá privysoká, vždy je možnosť rokovať s poisťovateľom, či už pôvodným alebo novým o podmienkach pre Vás prijateľnejších.

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína BystrickáViac informácií:
Opýtajte sa

Vymáhanie pohľadávok

rozhodcovske_konanieOtázka čitateľa: Som riaditeľom spoločnosti, ktorá sa zameriava predovšetkým na sprostredkovateľskú činnosť. Následky svetovej krízy sa dotkli aj nás a s pribúdajúcim časom nám rastie počet klientov, ktorí nie sú schopní uhradiť splatné faktúry, pričom sa vyhovárajú na to, že aj im dlžia mnohé spoločnosti a kým nebudú zaplatené faktúry, ktoré vystavili oni, nebudú môcť zaplatiť ani naše faktúry. Ako má postupovať ďalej, mám byť ohľaduplný a čakať alebo sa mám „s klapkami na očiach” domáhať úhrady mojich faktúr a nebrať ohľadom na finančnú krízu či krátkodobú platobnú neschopnosť klientov?

Odpoveď: Obchodný zákonník rozumie pod pojmom podnikanie sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Každý podnikateľ, ktorý sa pustí do ďalšie obchodu a stane sa účastníkom obchodnoprávneho vzťahu na strane veriteľa, dostáva sa do rizika, že mu dlžník nebude môcť splniť splatný záväzok. Napriek tomu, že v obchodných záväzkových vzťahoch by mali platiť zásady ako napríklad zásada poctivého obchodného styku, zásada pacta sund servanda, zásada dodržiavania obchodných zvyklostí …., často sa stáva, že uplynie lehota splatnosti a splatný záväzok nie stále splnený…

V nasledovných riadkoch by sme vymedzili pár základných rád ako tejto situácii predísť, resp. ak sa už do takej situácie podnikateľ dostal, ako ju vyriešiť s čo najvyšším uspokojením veriteľa a s čo najmenšími stratami dlžníka.

  1. Prevencia: Podnikateľ by mal uzatvárať obchody s osobami, u ktorých sú predpoklady, že svoje záväzky splnia.
    Táto rada sa na prvý pohľad zdá byť idealistická a prakticky nerealizovateľná, pretože je ťažké predpokladať do budúcnosti či bude Váš partner platobne schopný aj o pol roka, ale ak máte negatívne skúsenosti s určitým obchodným partnerom, ktorý Vám už v minulosti nebol schopný alebo ochotný zaplatiť za poskytnuté služby, neriskujte jeho opätovnú aj keď krátkodobú insolvenciu znova. Prípadne si pre tento nový prípad dohodnite prísnejšie platobné podmienky (napr. kratšia doba splatnosti faktúr), viac zabezpečovacích prostriedkov (napr. zmenka, zmluvná pokuta, ručenie) alebo prísnejšie sankcie za nedodržanie zmluvných podmienok (úroky z omeškania, zmluvná pokuta, odstúpenie od zmluvy).
  2. Komunikujte navzájom. Manifestujte svoj záujem na zmierlivom usporiadaní celej záležitosti…
    Akonáhle pri kontrole účtovnej evidencie zistíte, že na svojom účte neevidujete úhradu splatnej faktúry, kontaktujte dlžníka, zašlite mu upomienku, vyzvite ho na oznámenie dôvodov omeškania a poskytnite mu dodatočnú lehotu na dobrovoľne splnenie dlhu. Doručenie tejto výzvy dlžníkovi bude treba v prípade súdneho sporu preukázať relevantným dôkazom (napr. potvrdením prijatia emailovej pošty, doručenkou do vlastných rúk). Pri peňažných záväzkoch si môžete dohodnúť splátkový kalendár s presne určenými podmienkami splnenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok a následným súdnym vymáhaním istiny dlhu spolu s príslušenstvom. V splátkovom kalendári môžete dohodnúť prísnejšie sankcie nedodržania jednotlivých splátok: úrok z omeškania, zmluvná pokuta… To isté platí aj pre dlžníkov. Ak nemáte dostatok financií a dostanete sa do omeškania, sami kontaktujte svojich veriteľov a snažte sa dohodnúť na možnosti uzavrieť splátkový kalendár…
  3. Ak to nejde po dobrom…, domáhajte sa svojho nároku súdnou cestou.
    Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V rámci skráteného súdneho konania môže súd v zmysle ustanovenia § 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených navrhovateľom. Ak sa v návrhu uplatňuje právo na plnenie inej povinnosti než zaplatenie peňažnej sumy, súd môže vydať rozkaz na plnenie podľa § 174b Občianskeho súdneho poriadku. Skrátené súdne konanie prináša viacero výhod oproti klasickému súdnemu konaniu na prvostuňovom súde, ako napr. rýchlosť, úspornosť, hospodárnosť, písomnosť, formálnosť konania.
  4. Nútený výkon rozhodnutia, ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné rozhodnutie súdu
    Ak súd právoplatne rozhodol, priznal Vám uplatnený nárok a odporca napriek tomu svoj dlh dobrovoľne nesplnil, môžete sa domáhať núteného výkonu rozhodnutia v rámci exekučného konania.
  5. Inštitúty, na ktoré si podnikateľ musí dať pozor !!!
    Podnikatelia, nezabudnite, že s pohľadávkou je spojené kvalifikované plynutie času, ktoré má za následok, že uplynutím premlčacej doby vymáhateľnosť pohľadávky zaniká. Pohľadávky vzniknuté z obchodnoprávnych vzťahov sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej dobe. Počas plynutia tejto doby je potrebné domáhať sa úhrady vzniknutej pohľadávky. Druhým významných inštitútom, ktorý môže zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa je konkurz dlžníka = úpadcu, o ktorom sa veriteľ nedozvedel. Ak si veriteľ neprihlási svoju pohľadávku do konkurzu spôsobom stanoveným zákonom, je tu reálne riziko, že po skončením konkurzu dlžník nebude mať žiaden majetok, príp. dlžník úplne zanikne a pohľadávka veriteľa ostane neuspokojená. Aby tomuto následku veriteľ = podnikateľ predišiel, priebežne by mal sledovať uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu na majetok je dlžníka, zverejnené v Obchodnom vestníku, aby nezmeškal lehotu na prihlásenie svojej pohľadávky do konkurzu. (obdobný postup je aj pri povolení reštrukturalizácie dlžníka, pričom potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom právo vymáhať nároky voči dlžníkovi zaniká.)

S peňažnými pohľadávkami súvisia aj ďalšie inštitúty, ako napr. započítanie pohľadávok, postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu…

Na záver, aby sme zhrnuli odpoveď na otázku čitateľa, veriteľ má právo požadovať plnenie od dlžníka, ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu. Vyššie uvedeným následkom nedodržania záväzku zo strany dlžníka je potrebné v obchodnoprávnych vzťahoch predchádzať. Ak sa stane, že dlžník opomenie uhradiť splatnú faktúru, je namieste pokúsiť sa záležitosť vyriešiť zmierlivo, pretože súdne konanie je omnoho časovo aj finančne náročnejšie.

Premena vkladu na euro

Premena vkladu spoločníkov do základného imania spoločnosti na menu euro

premena_vkladuvOtázka čitateľa: Som spoločníkom a konateľom v s.r.o.. Základné imanie a výška môjho vkladu je stále vedená v slovenských korunách. Dokedy mám čas spraviť premenu na eura a ako je spoplatnená?Prechod slovenskej meny na menu euro so sebou priniesol aj povinnosť uskutočnenia premeny vkladu spoločníkov do základného imania spoločnosti a premenu menovitej hodnoty základného imania na euro.

Štatutárny orgán spoločnosti je povinný tieto premeny vykonať najneskôr 31. decembra 2009 a podať návrh na zápis do obchodného registra. Návrh na zápis premeny je potrebné podať do 30 dní od prijatia rozhodnutia štatutárneho orgánu. Pri rozhodovaní štatutárneho orgánu o premene nesmie zaokrúhlením hodnoty vkladov po prepočítaní konverzným kurzom (1 € = 30,1260 Sk) prísť k zmene vzájomného pomeru veľkostí jednotlivých podielov spoločníkov. To znamená, že ak pri dvoch spoločníkoch spoločnosti bola výška vkladu každého z nich v pomere k celému základnému imaniu rovnaká, musí taká zostať aj po premene.

Takisto musia byť dodržané podmienky zaokrúhľovania menovitých hodnôt vkladov. Zákon pripúšťa dva spôsoby zaokrúhlenia, a to zaokrúhlenie vkladov smerom nahor – pričom je možné vklad zaokrúhliť smerom nahor až na celé eurá (peňažné prostriedky potrebné na hradenie rozdielu, ktorý takto vznikne, môže podnikateľ použiť z prostriedkov z nerozdeleného zisku predchádzajúcich účtovných období alebo z iných vlastných zdrojov), resp. zaokrúhlenie vkladov smerom nadol – najmenej na dve desatinné miesta, najviac na šesť desatinných miest (peňažné prostriedky, ktoré zvýšia v dôsledku rozdielu zo zaokrúhlenia je podnikateľ povinný odviesť do rezervného fondu alebo nedeliteľného fondu, pričom tento rozdiel nepatrí medzi výnosy ani príjmy dosiahnuté z podnikateľskej činnosti alebo z nakladania s majetkom). Rozhodnutie štatutárneho orgánu musí mať písomnú formu a podpisy na ňom musia byť úradne osvedčené. Štatutárny orgán je taktiež oprávnený rozhodnúť aj o príslušnej zmene stanov, spoločenskej zmluvy, a to v rozsahu potrebnom na premenu menovitých hodnôt na eurá. Spolu s premenou menovitých hodnôt vkladov a základného imania je možné uskutočniť aj iné zmeny v spoločnosti – zmena sídla, stanov a pod.

Ak sa prijímajú aj ďalšie zmeny, musí rozhodovať valné zhromaždenia spoločníkov, resp. akcionárov spoločnosti. Konanie o návrhu na zápis premeny menovitých hodnôt vkladov a základného imania do obchodného registra je počas roku 2009 oslobodené od poplatkovej povinnosti. To však neplatí, ak sa prijímajú aj iné zmeny v spoločnosti (súdny poplatok vo výške 66,- Eur).

Je nevyhnutné upozorniť čitateľa, že pokiaľ premena vkladov a základného imania spoločnosti nie je vykonaná, registrový súd nevykoná zápis inej zmeny spoločnosti. V praxi to znamená, že nie je možné vykonať žiadnu zmenu v spoločnosti (zmena obchodného mena, zmena sídla, zmena v osobe spoločníka, štatutárneho orgánu atď.), pokiaľ nie je vykonaná premena menovitej hodnoty vkladov do základného imania a menovitej hodnoty základného imania spoločnosti na menu EURO, resp. najneskôr pri podaní návrhu na zápis inej zmeny spoločnosti musí podať štatutárny orgán aj návrh na zápis premeny.

V prípade podania len návrhu na zápis premeny menovitých hodnôt vkladov do základného imania a základného imania, nemá registrový súd ustanovenú zákonnú lehotuna vykonanie zápisu. V prípade viacerých zmien v spoločnosti, musí registrový súd vykonať zápis v lehote 5-tich pracovných dní od doručenia návrhu, konanie o takomto návrhu je však spoplatnené súdnym poplatkom vo výške 66,- €.

Je dôležité si odsledovať splnenie tejto povinnosti, pretože po prvom januári 2010 bude možné vykonať premenu už len prostredníctvom zmenového formulára, individuálne určeného pre jednotlivé obchodné spoločnosti. Konanie o tomto návrhu bude spoplatnené.

Ak má podnikateľ vykonať len premenu menovitých hodnôt bez inej zmeny v spoločnosti, je možné ju vykonať cez Formulár č. 30 z webovej stránky Obchodného registra.

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická

Novela obchodného zákonníka

Novela obchodného zákonníka – zákon č. 487/2009 Z.z.

novelaOZOtázka čitateľa: V rádiu som zachytil informáciu, že bola prijatá novela Obchodného zákonníka. Nakoľko som spoločníkom a konateľom viacerých s.r.o. a akcionárom a.s., zaujíma ma, či sa zmeny dotkli aj obchodných spoločností. Mohli by ste prosím uviesť, čoho sa predmetná novela týka a od kedy platí?

Odpoveď: Dňa 28.10.2009 schválila NR SR vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len ako „Obchodný zákonník”). Zákon bol vydaný v Zbierke zákonov dňa 28.11.2009 pod č. 487/2009, v čiastke č. 171/2009 a nadobudol účinnosť dňa 1.12.2009.Zákon odstraňuje niektoré aplikačné nedostatky a nekonzistentnú úpravu niektorých osobitných právnych predpisov s úpravou Obchodného zákonníka a najmä implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11.7.2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (U. v. EÚ L 184/17, 14.7.2007) (v ďalšom texte len ako „smernica”).

Najpodstatnejšie zmeny, ktoré zákon priniesol:

  • upravil nový spôsob uverejňovania oznámenia o konaní valného zhromaždenia a výsledkov hlasovania na VZ (na internetovej stránke spoločnosti) a základné požiadavky na umožnenie účasti a hlasovania akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov (využitie zaručeného elektronického podpisu s časovou pečiatkou)
  • zaviedol novú možnosť hlasovania akcionárov, a to ešte pred konaním valného zhromaždenia prostredníctvom zasielania hlasovacích lístkov poštovými službami (tzv. korešpondenčné hlasovanie)
  • zaviedol niekoľko odchýlok od súčasnej všeobecnej úpravy účasti na valnom zhromaždení v zastúpení na základe písomného splnomocnenia a osobitné ustanovenia k valnému zhromaždeniu verejnej akciovej spoločnosti
  • odstránil existujúce prekážky v cezhraničnom investovaní, najmä tie, ktoré sa spájajú s cezhraničným uplatňovaním práv akcionárov

Zákon zmenil a doplnil aj ďalšie právne predpisy: Občiansky súdny poriadok, zákon o cenných papieroch a investičných službách, zákon o burze cenných papierov, zákon o obchodnom registri a zákon o európskej spoločnosti.

Podľa prechodných ustanovení zákona sa na priebeh valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané pred 1.12.2009 a na práva a povinnosti akcionára verejnej akciovej spoločnosti, predstavenstva verejnej akciovej spoločnosti a dozornej rady verejnej akciovej spoločnosti pri konaní valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané pred 1.12.2009, použijú ustanovenia predpisov účinných do 30.11.2009. Verejná akciová spoločnosť je povinná prispôsobiť svoje stanovy úprave tohto zákona najneskôr do 1.5.2010.

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická Kubovčáková – konateľ

Zdroje:
text zákona č. 487/2009 Z.z.
dôvodová správa (všeobecná časť) k návrhu zákona

Viac informácií:
Nové pravidlá v registracii DPH
Obchodné meno
Úroky z omeškania
Zmeny v živnostenskom podnikaní
Opýtajte sa

Daňové priznanie pre právnické osoby

do_poOtázka čitateľa:
Aké sú zmeny v registračnej povinnosti
daňovníka pri prenájme nehnuteľností v roku 2010?

Publikované v: GoodWill, marec 2010

Odpoveď:
Príjem z prenájmu nehnuteľností sa postupom času stal výrazným zdrojom príjmov občanov, čím na druhej strane vzrástol aj počet povinností prenajímateľov voči štátu, resp. daňovému úradu.

Prvá výrazná zmena, týkajúca sa prenájmu nehnuteľností a povinností z toho vyplývajúcich, nastala v roku 2007, keď novelou zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len ako „zákon o správe daní a poplatkov”), účinnou od 01.09.2007, bola zavedená registračná a oznamovacia povinnosť prenajímateľov nehnuteľností. S účinnosťou od 01.10.2007 boli ďalšou novelou uvedeného zákona z pojmu nehnuteľností vylúčené pozemky, čím prenájom nehnuteľností bol presnejšie špecifikovaný ako prenájom bytov a nebytových priestorov, alebo nehnuteľností okrem pozemkov.

Podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2010 má registračnú, resp oznamovaciu povinnosť každý, kto na území SR prenajíma „byt alebo nebytový priestor alebo ich časti, alebo nehnuteľnosť alebo jej časť okrem pozemku”.

Podľa časového sledu jednotlivých zmien vo vývoji právnej úpravy prenájmu nehnuteľností z pohľadu povinností daňovníka možno vidieť postupné sprísnenie povinností voči daňovému úradu a presné konkretizovanie predmetu nájmu.

Podľa súčasnej právnej úpravy má prenajímateľ bytu, nebytového priestoru alebo ich časti nasledovné povinnosti voči daňovému úradu:

  1. ak fyzická osoba už je registrovaná na daňovom úrade a začne v roku 2010 prenajímať hoci aj jednu izbu v byte, nemusí sa registrovať nanovo, ale stačí ak oznámi túto skutočnosť daňovému úradu do 30 dní od mesiaca, v ktorom začala prenajímať. (Rozhodujúci je okamih začatia nájmu, nie skutočného poberania nájomného.)
  2. ak fyzická osoba, ktorá je registrovaná na daňovom úrade, nehnuteľnosť alebo jej časť už prenajímala pred 01.01.2010, je povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu do 28. februára 2010.
  3. ak fyzická osoba nie je daňovom úrade registrovaná (tzn. nepodnikateľ) a začne v roku 2010 prenajímať nehnuteľnosť alebo jej časť, je povinná sa do 30 dní, od mesiaca, v ktorom začala prenajímať, registrovať na daňovom úrade.
  4. ak fyzická osoba, zatiaľ na daňovom úrade neregistrovaná, už prenajímala nehnuteľnosť alebo jej časť pred 01.01.2010, je povinná sa registrovať na daňovom úrade do 28. februára 2010.

Miestna príslušnosť daňového úradu sa spravuje trvalým pobytom prenajímateľa bez ohľadu na miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. To znamená, že aj máte trvalý pobyt nahlásený v obci Bratislava a prenajímate byt v Žiline, registrovať sa budete na príslušnom daňovom úrade v Bratislave.

Ak začnete prenajímať ďalšiu nehnuteľnosť, nie je potrebné, aby ste sa na daňovom úrade registrovali opätovne, dokonca nemusíte túto skutočnosť daňovému úradu ani oznamovať.
Ak prenajímate nehnuteľnosť len príležitostne, registračná povinnosť sa na vás nevzťahuje z dôvodu prenájmu nehnuteľností, ale z dôvodu získania príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, pretože poskytovanie ubytovania sa považuje za živnosť .

Na záver by som odporúčala všetkým fyzickým osobám, ktoré sa rozhodli prenajať hoci aj jednu izbu v byte alebo dome, splniť si svoju registračnú, resp. oznamovaciu povinnosť, pretože v opačnom prípade Vám správca dane môže uložiť pokutu v sume od 66,38 eura do 3 319,39 eura.

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická – konateľ

Viac informácií:
Opýtajte sa

Zrušenie a vyporiadanie BZP

Zrušenie a vyporiadanie bezpodielového vlastníctva

vyporiadanie-bezpodieloveho-vlastnictvaOtázka čitateľa:
V minulosti som zdedil nehnuteľnosť – pozemok nachádzajúci sa v blízkosti zastavaného územia obce. Na pozemku bude v budúcnosti možné stavať. Chcel by som tam postaviť administratívnu budovu a zriadiť tam sídlo svojej spoločnosti. Z výpisu z listu vlastníctva som však zistil, že pozemok nie je v mojom výlučnom vlastníctve. Ďalší spoluvlastník mi svoj podiel asi nebude ochotný predať. Ako mám postupovať, aby som získal pozemok do svojho výlučného vlastníctva a mohol na ňom stavať?
Publikované v: Zisk, 03/2010
Odpoveď:
Pôda a všeobecne nehnuteľnosti boli vždy považované za najväčšie bohatstvo človeka. Ten, kto vlastnil pôdu bol považovaný za majetného a bohatého. Lenže ako sa majetok dedil z pokolenia na pokolenie, pôda resp. pozemky sa drobili a podielových spoluvlastníkov pribúdalo. Dnes sa bežne stáva, že ste spoluvlastníkom nehnuteľnosti s ďalšími ľuďmi, ktorých nepoznáte a nie sú Vašimi príbuznými.

Legislatíva na Slovensku pripúšťa v zásade tieto spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva:

  • a)vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na základe dohody strán
  • b)zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom, pričom ten:
    • rozdelí nehnuteľnosť, ak je reálne deliteľná
    • prikáže nehnuteľnosť jednému alebo viacerým vlastníkom za primeranú náhradu
    • ak o nehnuteľnosť nik neprejaví záujem, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí spoluvlastníkom podľa veľkosti podielov

Vo veciach vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy najlepšie ísť cestou vzájomnej dohody. Spoluvlastníkovi je potrebné najprv zaslať doporučený list s ponukou na odkúpenie pozemku za Vami ponúkanú cenu. Ceny, za ktoré sa predávajú nehnuteľnosti je možné zistiť v realitných kanceláriách, u znalcov v odbore stavebníctvo, prípadne môžu byť zverejnené vo všeobecne záväzných nariadeniach obce či mesta. Ak sa Vám so spoluvlastníkom podarí dohodnúť na cene a podmienkach odkúpenia, je potrebné jeho podiel odkúpiť formou písomnej kúpnej zmluvy a túto spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva podať na príslušnú Správu katastra, ktorá rozhodne o povolení vkladu. Až rozhodnutím príslušnej Správy katastra nadobudne kupujúci vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Ak spoluvlastník svoj podiel predať nemieni, ale je ochotný sa dohodnúť na reálnom rozdelení nehnuteľnosti, je potrebné dať vypracovať geometrický plán autorizovanému geodetovi. Geometrický plán spolu s písomnou dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je následne potrebné predložiť Správe katastra na vykonanie zápisu geometrického plánu, následkom čoho bude vytvorenie nového listu vlastníctva. V tomto prípade však treba mať na pamäti zákonné obmedzenie drobenia pozemkov. Zákon nedovoľuje rozdeliť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v extraviláne (mimo zastavaného územia obce) tak, aby výmera niektorej z nich bola menšia ako 2.000 m2, pri lesných pozemkoch menej ako 5.000 m2. Toto obmedzenie sa však nevzťahuje na nehnuteľností nachádzajúce sa v intraviláne obce.

Ak sa Vám nepodarí so spoluvlastníkom dohodnúť na odkúpení jeho spoluvlastníckeho podielu, nezostáva Vám nič iné, než podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na príslušný súd (súd, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť) . Súdu je vhodné doložiť aj predchádzajúcu komunikáciu s podielovým spoluvlastníkom, z ktorej je zjavné, že ste sa pokúsili o dohodu.

V návrhu je možné žiadať, aby nehnuteľnosť bola reálne rozdelená (ak je to možné) alebo prikázaná do výlučného vlastníctva navrhovateľa za primeranú náhradu, ktorú zaplatí druhému účastníkovi. Primeranou náhradou možno v tomto prípade rozumieť cenu stanovenú znalcom v odbore Stavebníctvo – Odhad hodnoty nehnuteľností. Znalec v znaleckom posudku určí trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Právoplatný a vykonateľný rozsudok už potom stačí s návrhom na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predložiť príslušnej Správe katastra, ktorá do tridsať dní od podania návrhu vykoná zápis v katastrálnom operáte, a teda na príslušnom liste vlastníctva.

Stiahnite si PDF:

bezpodielove

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická

Viac informácií:
Založenie spoločnosti (s.r.o. alebo a.s.)
Zmeny v spoločnosti
Zmluvy a zmluvné vzťahy
Premena na EURO (zmena menovitej hodnoty, imania)
Prečo spolupracovať s nami?