Category : Advokátska kancelária

Home/Archive by Category "Advokátska kancelária"

Prokúra

prokura_1Štatutárny orgán, napríklad konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným alebo predstavenstvo akciovej spoločnosti, je oprávnený riadiť činnosť spoločnosti a konať v mene spoločnosti navonok. Vo výkone jeho funkcie ho môže odbremeniť prokurista, ktorý bude splnomocnený konať za spoločnosť a bude vykonávať len úkony týkajúce sa prevádzky podniku. Prokúra teda predstavuje špecifickú formu zastúpenia podnikateľa na základe plnej moci.

Publikované v: Zisk, 5-6/2010 Prokurista teda nebude v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti, ale na ich záväzkový vzťah sa najčastejšie aplikuje mandátna zmluva.
Ako už bolo uvedené vyššie prokurista, ktorým môže byť len fyzická osoba, je oprávnený vykonávať úkony súvisiace s prevádzkou podniku. Zákon jeho pôsobnosť ešte viac obmedzuje tým, že pokiaľ spoločenská zmluva spoločnosti neustanovuje inak, prokurista nie je oprávnený scudzovať alebo zaťažovať nehnuteľnosti.

Rozsah oprávnenia prokuristu môže byť vo väčšom rozsahu obmedzený vnútornými pokynmi podnikateľa, ktorý v spoločenskej zmluve alebo v dvojstrannej dohode s prokuristom vymedzí ďalšie oblasti s obmedzenou pôsobnosť prokuristu konať. Obmedzenie oprávnenia konať za spoločnosť síce nebude mať právne následky voči tretím osobám, tzn. že právne úkony prokuristu budú platné a účinné a podnikateľa budú zaväzovať, avšak z dôvodu prekročenia oprávnenia konať za spoločnosť môže podnikateľ vyvodiť zodpovednosť prokuristu a požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla. Pre tento prípad si môžu zmluvné strany dohodnúť aj zmluvnú pokutu, ktorú bude prokurista povinný zaplatiť podnikateľovi za každé porušenie svojej povinnosti.

Prokurista môže vykonávať právne úkony za podnikateľa až zápisom prokúry do obchodného registra. Ak podnikateľ splnomocní viacerých prokuristov, určí spôsob ich konania, teda či sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnení každý samostatne, alebo tak, že je potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich. Podpisovanie za spoločnosť sa uskutočňuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého prokurista koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.

Ustanovenie prokuristu do funkcie je zo zákona v pôsobnosti valného zhromaždenia, túto pôsobnosť však môže spoločenská zmluva zveriť i konateľovi. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia Obchodného zákonníka, spoločenská zmluva môže určiť, že vymenovanie a odvolanie prokuristu bude v kompetencii len konateľa.

Spôsoby zániku prokúry nie sú v právnej úprave špeciálne upravené. Keďže prokúra je svojou podstatou zastupovaním podnikateľa, je možné analogicky ukončiť činnosť prokuristu týmito zákonnými formami: odvolaním prokuristu zo strany podnikateľa, dohodou prokuristu a podnikateľa, prokuristovou výpoveďou alebo smrťou prokuristu. Výmaz prokúry z obchodného registra nie je teda podmienkou zániku prokúry.

Ak už bol prokurista odvolaný, ale výmaz prokuristu z obchodného registra ešte nebol vykonaný, podnikateľ bude zaviazaný z konania prokuristu s treťou osobou. Zaviazaný by nebol len v tom prípade, ak sa mu podarí preukázať, že tretia osoba o odvolaní vedela.

Stiahnite si PDF:

prokura

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická

Viac informácií:
Založenie spoločnosti (s.r.o. alebo a.s.)
Zmeny v spoločnosti
Zmluvy a zmluvné vzťahy
Premena na EURO (zmena menovitej hodnoty, imania)
Prečo spolupracovať s nami?

Zníženie základného imania spoločnosti a povinnosti konateľov

Zníženie základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným a povinnosti konateľov z toho vyplývajúce

znizenie-zakladneho-imaniaZákladným imaním spoločnosti s ručením obmedzeným je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov spoločníkov do spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným povinne vytvára základné imanie pri jej založení. Hodnota základného imania musí byť minimálne 5.000,- €. Jeho výška a rozsah splatenia sa povinne zapisuje do obchodného registra. Výška základného imania nie je nemenná. Počas existencie spoločnosti sa môže zvýšiť alebo znížiť. Jeho hodnota však nikdy nemôže klesnúť pod zákonom stanovenú hranicu.
K zníženiu základného imania môže dôjsť napríklad v prípade vylúčenia spoločníka zo spoločnosti. Obchodný podiel vylúčeného spoločníka sa stáva voľným a spoločnosť ho môže previesť na iného spoločníka, prípadne na tretiu osobu, alebo môže do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, rozhodnúť o znížení základného imania o jeho vklad do spoločnosti. Ďalším prípadom je smrť alebo zánik spoločníka, ktorého obchodný podiel neprechádza na dediča alebo právneho nástupcu. Bez ohľadu na to, či zanikla účasť niektorého spoločníka v spoločnosti, sa môžu spoločníci dohodnúť, že znížia základné imanie v spoločnosti. Na prijatie tohto rozhodnutia sa vyžaduje súhlas kvalifikovanej dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje vyššie hlasovacie kvórum.

Uznesenie valného zhromaždenia o znížení základného imania musí obsahovať určenie výšky, o ktorú sa základné imanie zníži, ďalej spôsob, akým sa spoločnosť rozhodla znížiť základné imanie, t.j. znížením nominálnej hodnoty vkladov alebo znížením počtu vkladov spoločníkov, a v neposlednom rade informáciu, ako sa naloží s čiastkou získanou znížením základného imania.

V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov veriteľov (keďže znížením základného imania sa zhoršuje vymožiteľnosť ich pohľadávok), zákon ukladá konateľom spoločnosti notifikačnú povinnosť vo vzťahu k veriteľom. Podľa § 147 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zverejniť zníženie základného imania a jeho výšku do 15 dní po rozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní. V oznámení vyzvú veriteľov spoločnosti, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 90 dní po poslednom oznámení. Spoločnosť je povinná veriteľom, ktorí včas prihlásia svoje pohľadávky, poskytnúť primerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojiť.

V prípade, že by veriteľ nestihol prihlásiť svoju pohľadávku, neznamená to, že by ju „strácal”, len sa nemôže domáhať jej priameho uspokojenia, resp. primeraného zabezpečenia.

Zníženie základného imania nadobúda účinky zápisom do obchodného registra. K návrhu na zápis zníženého základného imania do obchodného registra konatelia prikladajú rozhodnutie valného zhromaždenia o znížení základného imania (zápisnica o valnom zhromaždení) a doklady preukazujúce splnenie zákonných povinností, a to zverejnenie zníženia základného imania a jeho výšky v Obchodnom vestníku a doklady, z ktorých je zrejmé, že veriteľom, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, poskytla spoločnosť primerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojila.

Stiahnite si PDF:

znizenie_zi

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická – konateľ

Viac informácií:
Založenie spoločnosti (s.r.o. alebo a.s.)
Zmeny v spoločnosti
Zmluvy a zmluvné vzťahy
Premena na EURO (zmena menovitej hodnoty, imania)
Prečo spolupracovať s nami?

Úroky z omeškania

uroky-z-omeskania_1Otázka čitateľa:

Ak mi za riadne poskytnutú službu zaplatil klient až po termíne splatnosti uvedenom na faktúre, môžem od neho požadovať zaplatenie úrokov? Ak áno, v akej výške?

Odpoveď:

Pre správne porozumenie je potrebné vysvetliť základné pojmy ako sú úrok, úrok z omeškania a zmluvná pokuta.

Úrok je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi za poskytnutie peňazí = úveru. Zmluvou o úvere, ktorá je upravená v ustanoveniach § 497 – 507 Obchodného zákonníka, sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Na rozdiel od úroku, ktorý môžeme chápať ako odplatu za používanie poskytnutého úveru, úrok z omeškania je sankcia, ktorá prináleží veriteľovi za porušenie povinností dlžníka riadne a včas splatiť svoj peňažný záväzok. Nárok naň vzniká veriteľovi bez ohľadu na to, či sa na tom účastníci dohodli, čiže priamo zo zákona, pričom je na veriteľovi či si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatní alebo nie.

Zmluvná pokuta je jedna z foriem zabezpečenia záväzku a v konečnom dôsledku predstavuje taktiež sankčnú platbu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť za porušenie povinnosti, na ktorej zabezpečenie bola zmluvná pokuta dohodnutá. Nárok na jej zaplatenie teda veriteľovi vzniká, len vtedy ak si zmluvnú pokutu a jej výšku, príp. spôsob jej určenia, účastníci v zmluve dohodli.

Bližšie si ozrejmime spôsob výpočtu úrokov z omeškania po 01.01.2009.

Ak omeškanie dlžníka nastalo v čase medzi 01.01.2009 a 14.01.2009, platí, že ak neboli úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, bol dlžník povinný platiť úroky z omeškania o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba ECB platí počas celého príslušného kalendárneho polroka.

Ak sa dlžník dostal do omeškania po 15.01.2009, platí, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na vyššie uvedené máte ako veriteľ zo zákona nárok požadovať od dlžníka, ktorý sa dostal do omeškania s peňažnými plnením, zaplatenie úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov, preferovaná je dohoda účastníkov. Ak ste sa nedohodli, uplatní sa zákonná právna úprava, ktorá je v súčasnosti totožná pre občianskoprávne aj obchodnoprávne vzťahy. Z viacerých sadzieb ECB sa na účel výpočtu úrokov z omeškania použije sadzba hlavné refinančné operácie, ktorá je od 13.05.2009 1%.

Stiahnite si PDF:

uroky_omeskanie

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická Kubovčáková

Viac informácií:
Vymáhanie pohľadávok
Novela Obchodného zákonníka- zákon č. 487/2009
Prihlasovanie pohľadávok v konkurznom konaní
Opýtajte sa

Určenie daňového domicilu podľa medzinárodných zmlúv

Určenie daňového domicilu podľa medzinárodných zmlúv na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov

ého zdanenia príjmov

danovy-domicil

Určenie daňovej rezidencie, resp. daňového domicilu daňovníka, znamená určenie štátu, v ktorom bude daňovník zdaňovať svoje tzv. celosvetové príjmy. Postup určenia daňovej rezidencie vychádza zo samotného zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a tiež z medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Výlučne podľa zákona o dani z príjmov sa postupuje v prípadoch, ak sa posudzuje fyzická osoba, ktorá je občanom štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

 

Podľa medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi, sa postupuje v prípadoch, ak posudzovaná fyzická osoba je občanom štátu, s ktorým SR má uzatvorenú platnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (napr. Česká republika, USA, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Fínsko atď).

Ak sa daňovník považuje podľa vnútroštátnych predpisov za rezidenta v oboch zmluvných štátoch, na určenie daňovej rezidencie sa použijú kritéria uvedené v príslušnej medzinárodnej zmluve. Tieto kritéria sa aplikujú v poradí za sebou. Ak nemožno použiť prvé, do úvahy prichádza druhé atď.

1. kritérium – Stály byt a stredisko životných záujmov
Fyzická osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály byt. Pojem „stály byt” netreba brať doslovne, a súčasne to neznamená, že fyzická osoba musí vlastniť v danom štáte nehnuteľnosť. Mať stály byt znamená, že fyzická osoba má „domov”, ktorý je pre ňu permanentne udržiavaný a môže ho používať kedykoľvek. Teda stačí, ak má prenajatú čo i len izbu alebo apartmán, avšak nie príležitostne, ale dlhodobo.

Ak má osoba byt v oboch zmluvných štátoch, je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov).
Pri posudzovaní tohto kritéria sa berú do úvahy rodinné a sociálne vzťahy, zamestnanie, politické, kultúrne alebo iné aktivity, miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, miesto, z ktorého spravuje svoj majetok a pod, pričom prioritné sú osobné vzťahy. To znamená, že daňový domicil bude mať v štáte, v ktorom má osoba svoju rodinu, priateľov, majetok, ktorý si udržiava, vykonáva tu spoločenské a kultúrne aktivity atď.

2. kritérium – Obvyklé zdržiavanie sa
Ak nie je možné určiť stredisko životných záujmov ani v jednom zo zmluvných štátov, alebo ak osoba nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, na rad prichádza druhé kritérium, podľa ktorého bude daňový domicil svedčiť tomu štátu, v ktorom sa fyzická osoba obvykle zdržiava.

Zákon o dani z príjmov špecifikuje obvyklé zdržiavanie sa pobytom aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to aj v niekoľkých obdobiach, pričom zarátava sa každý začatý deň pobytu na území SR. Avšak napr. zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR dĺžku časového obdobia, ktoré sa považuje za obvyklé zdržiavanie sa, nešpecifikuje. Na uplatnenie tohto kritéria je teda rozhodujúce, v ktorom štáte osoba strávi prevažnú časť roka.

3. kritérium – Štátne občianstvo
Ak sa fyzická osoba obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom.

Napríklad, ak slovenská fyzická osoba podniká v Českej republike, je slobodná a bezdetná, nie je možné určiť ani stredisko životných záujmov a v oboch štátoch sa zdržiava „narovnako”, daňový domicil bude mať na Slovensku.

4. kritérium – Dohoda zmluvných štátov
Ak je fyzická osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou. Príslušným úradom v Slovenskej republike je Ministerstvo financií SR.

Ak chce daňovník v niektorom zo zmluvných štátov preukázať svoju daňovú rezidenciu na Slovensku, vyžiada si potvrdene o daňovej rezidencii miestne príslušný daňový úrad. Predloženie tohto potvrdenia je podmienkou uplatnenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a predídenia nesprávnemu spôsobu zdanenia jeho príjmov.

Stiahnite si PDF:

danov_domicil01

Právne centrum s.r.o.
JUDr. Katarína Bystrická – konateľ

Viac informácií:
Daňové právo
Opýtajte sa >>

Inštitút deleného pracovného miesta už aj na Slovensku

Delené pracovné miesto je nový inštitút pracovného práva, ktorý zaviedla novela Zákonníka práce účinná od 01. septembra 2011 v ustanovení § 49a. Tento model zamestnávania už dávnejšie funguje v štátoch západnej Európy. U nás sa bude udomácňovať zrejme ťažko.
Jeho podstata spočíva v tom, že ide o pracovné miesto na plný pracovný úväzok, na ktorý sú zaradení dvaja alebo viacerí zamestnanci, ktorí si majú rozdeliť pracovný čas a úlohy, ktoré vyplývajú z tohto pracovného miesta. Zamestnávateľ zasahuje len v prípade, ak nedôjde k dohode. Zákon nelimituje počet zamestnancov, ktorí budú zdieľať jedno pracovné miesto.

Delené pracovné miesto vzniká na základe písomnej dohody o zaradení zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas na delené pracovné miesto. Pred uzavretím dohody má zamestnávateľ povinnosť informovať zamestnanca o pracovných podmienkach vzťahujúcich sa na jeho pracovné miesto. Oznámenie zamestnávateľa je obligatórnou súčasťou dohody so zamestnancom.

Zamestnanci, ktorí zdieľajú jedno pracovné miesto, majú povinnosť sa vzájomne dohodnúť na rozvrhnutí pracovného času a pracovnej náplne. Organizácia práce je výlučne v ich kompetencii. Zamestnávateľa zaujíma len výsledný produkt, ktorý musí byť dodaný riadne a včas. Voľnosť takýchto zamestnancov je však ohraničená vzájomnou povinnosťou zastupovania. Ak nastane prekážka v práci na strane jedného zamestnanca, druhý má povinnosť zastúpiť ho, ak tomu nebránia vážne dôvody na jeho strane.

Dohodu o zaradení na delené pracovné miesto možno vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia.

Ak delené pracovné miesto zaniká, ale pracovná náplň pripadajúca na toto pracovné miesto zostáva zachovaná, zamestnanec má právo na zaradenie v rozsahu celého pracovného času a pracovnej náplne, ktorá pripadala na delené pracovné miesto, alebo ak sa o pracovné miesto delilo viac zamestnancov, v rozsahu ich pomernej časti.

Praktické fungovanie tohto modelu zamestnávania vyžaduje vysokú súhru u zamestnancov, ktorí budú zdieľať jedno pracovné miesto. Odmenou pre nich je možnosť venovať sa rodine alebo štúdiu, prípadne si privyrobiť popri rodičovskej dovolenke a nestratiť tak pracovné návyky. V tom horšom prípade sa vytvorením deleného pracovného miesta môže predísť prepúšťaniu zamestnancov pre nedostatok práce.

Pre zamestnávateľa môžu byť vstupné náklady pre vytvorenie deleného pracovného miesta vyššie, napr. pri zaúčaní nových zamestnancov, no jeho odmenou bude zas riadne vykonaná práca bez ohľadu na prekážky v práci u niektorého zo zamestnancov a v konečnom dôsledku môže podnik získať dvoch kvalitných zamestnancov, ktorí sa vedia zastúpiť.

Perspektíva delených pracovných miest sa aj pre jej administratívnu náročnosť predpokladá skôr u jednoduchých zamestnaniach a v nižších pracovných pozíciach.

 

JUDr. Katarína Bystrická

Právne centrum s.r.o.